Niekoľko
slov ku postaveniu armády
pri prípravách SNP
Druhá
svetová vojna a národnooslobodzovací zápas našich
národov sú a ešte dlhší čas ostanú kľúčovými
témami našej historiografie. Osobitné miesto v nich má
Slovenské národné povstanie ktoré vošlo do histórie
ako jeden z najmasovejších a najvyhranenejších aktov európskej
protifašistickej rezistencie a patrí k najsvetlejším stránkam
slovenských národných i československých štátnych
dejín.
Celá
ťarcha neľahkých bojov spočívala na pleciach príslušníkov
I. československej armády na Slovensku a partizánov. I. československá
armáda bola hlavnou ozbrojenou silou SNP v jeho prvom období.
Bez nej by sa boj proti fašistickým okupantom nemohol rozrásť
do takých rozmerov a nadobudnúť takých rozmerov ako ho
poznáme.
Bezprostredne
po oslobodení v rokoch 1945-1948 sa o armáde v povstaní
písalo dosť jednostranne, s hlavným akcentom len na účasť
armády, kým partizáni ostávali v úzadí,
alebo sa podceňovali. Na začiatku päťdesiatych rokov prišiel druhý
extrém, keď sa armáda nedoceňovala a zaznával sa jej prínos
v národnooslobodzovacom boji.
Vojenské
prípravy povstania neboli zďaleka bez problémov. Nemalé
ťažkosti spôsobovala zložitosť politického boja o charakter odbojového
hnutia a pripravovaného povstania a v mnohých prípadoch
aj rivalita medzi jednotlivými skupinami dôstojníkov. Až
po takmer štvormesačnom úsilí a 27. apríla 1944 podarilo
Slovenskej národnej rade záväzne rokovať s pplk. gšt. Jánom
Golianom, ktorý o januára 1944 zastával funkciu náčelníka
štábu Veliteľstva pozemného vojska (VPV) v Banskej Bystrici. Goliana
si do funkcie náčelníka štábu VPV vybral sám Gen.
Turanec veliteľ pozemného vojska.
Vývoj
situácie na sovietsko-nemeckom fronte čoraz viac potvrdzoval, že oslobodzovanie
Československa sa začne od východu a prvým oslobodeným
územím bude Slovensko. Túto skutočnosť si už koncom roku
1943 dostatočne uvedomovali aj v Londýne, napriek tomu, že tam prevládala
nedôvera protifašistickú aktivitu slovenského ľudu
a armáda sa považovala za pevnú oporu Tisovho režimu.
Začal
sa cieľavedomý a systematický zápas a slovenskú
armádu. Značná časť dôstojníkov sa síce stavala
za Československú republiku a uznávala Benešovú autoritu,
ale nechcela mať nič spoločné s jeho čechoslovakizmom. Československo-sovietska
zmluva podpísaná 12. decembra 1943 už však nenechávala
nikoho na pochybách, že Československá republika bude obnovená
a s veľkou pravdepodobnosťou sa dalo rátať, že na jej čele bude stáť
Beneš.
Napriek
uvedeným skutočnostiam, získanie pplk. gšt. Goliana na stranu
SNR a utvorenie Vojenského ústredia znamenalo zásadný
pozitívny krok vo vojenských prípravách povstania.
Do tohto obdobia spadá aj začiatok postupného odklonu Goliana
a jeho skupiny pod jednoznačnej politickej a organizačnej orientácie
na Londýn, preto KSS a SNR mohli úspešne pokračovať zápase
o politický charakter pripravovaného povstania a miesto slovenskej
armády v ňom.
Historický
kalendár udalostí
od 1. januára do 30. októbra 1944
1.
január 1944
Veliteľom
pozemného vojska v Banskej Bystrici bol miesto gen. Antona Pulanicha
vymenovaný gen. Jozef Turanec. Náčelník štábu pplk.
František Urban odovzdal funkciu pplk.gšt. Jánovi Golianovi.
5.-6.
január 1944
V
obci Podlavice (teraz súčasť Banskej Bystrice) konala sa schôdza
ilegálnej KSS za účasti 18 ilegálnych pracovníkov
z rôznych miest, ktorí sa oboznámili s prípravou
ozbrojeného povstania a vytváraním partizánskych
jednotiek.
23.
marec 1944
Prezident
dr. Edvard Beneš vzal na vedomie informáciu o Slovenskej národnej
rade a poveril dočasným vedením príprav povstania v armáde
na Slovensku pplk.gšt. Jána Goliana, náčelníka štábu
Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici.
27.
apríl 1944
Dohodou
sa skončili rokovania predstaviteľov ilegálnej KSS a SNR s pplk.gšt.
J. Golianom a ďalšími vyššími odbojovými dôstojníkmi.
Vytvorené bolo Vojenské ústredie SNR, ktoré ako
vrcholný orgán vojenského protifašistického odboja
malo pripraviť jednotky slovenskej armády na účasť v celonárodnom
povstaní podľa koncepcie KSS a SNR. Vojenské ústredie malo
nadviazať kontakty s partizánskymi skupinami a všestranne ich podporovať,
najmä vo vyzbrojovaní. Styk s partizánmi mal zabezpečovať
mjr. Jozef Marko.
28.
apríl 1944
Pplk.gšt.
Ján Golian a mjr. Jozef Marko stretli sa v byte Rudolfa Fraštackého
so spravodajským dôstojníkom škpt. Jaroslavom Krátkym
a dohovorili podrobnosti o spojení so zahraničím.
14.
máj 1944
Prezident
dr. Edvard Beneš vymenoval za veliteľa Vojenského ústredia pplk.gšt.
Jána Goliana, ktorý sa tak dostal do podriadenosti SNR i prezidenta,
čo komplikovalo vojenské prípravy povstania.
15.
jún 1944
Pplk.gšt.
Ján Golian poslal do Londýna stanovisko Vojenského ústredia
k základným otázkam vojenskej koncepcie príprav
povstania. Išlo o zásadné stanovisko k využitiu slovenskej armády
na východnom Slovensku.
26.
jún 1944
Pplk.gšt.
Ján Golian žiadal MNO v Londýne, aby nedovolili bombardovať Dubovú
a Podbrezovú, nakoľko ležia v záujmovom priestore povstania. Napriek
tomu sa 20.8.1944 bombardovanie Dubovej uskutočnilo.
28.
jún 1944
Vojenské
ústredie SNR poslalo rádiogramom do Londýna Vojenský
plán povstania, ktorý na druhý deň predložilo na prerokovanie
SNR.
29.
jún 1944
V
Bratislave zasadala SNR (prvýkrát sa rokovania zúčastnil
aj Karol Šmidke). Posúdila plán povstania, ktorý predložilo
Vojenské ústredie a rozhodla sa poslať do Moskvy delegáciu, ktorá by dohovorila spoločný postup so Sovietskou armádou.
Na zasadaní bol nekompromisne zdôraznený ľudový charakter
povstania. Uznesenie SNR uložilo VÚ venovať osobitnú pozornosť
dvom východoslovenským divíziám a ich súčinnosti
so Zápoľnou armádou.
20.
júl 1944
V
Žarnovickej doline neďaleko Čremošného v poľovníckej chate bratov
Ursínyovcov sa konala porada ilegálnej SNR so zástupcami
Vojenského ústredia. Posúdili politickú situáciu
a stav vojenských príprav povstania a riešili aj otázku
spolupráce armády a partizánov. Vojenskí predstavitelia
sa snažili presadiť podriadenie partizánskeho hnutia jednotnému
vojenskému veleniu, čo predstavitelia KSS odmietli.
V
noci z 25. na 26. júla 1944
V
priestore Liptovskej Osady pri Ružomberku bola vysadená prvá partizánska organizátorská skupina, ktorej velil npor. Peter Aleksejevič Veličko.
Komisárom skupiny bol A. K. Ľach, náčelníkom štábu
J. J. Černogorov. Skupina mala 11 členov, z toho dvaja boli Slováci.
Od 26.7.1944 do konca vojny vysadil HŠPH v Kyjeve na území Slovenska
53 organizátorských skupín s asi 1.200 osobami.
4.
august 1944
Delegácia
SNR v zložení Karol Šmidke a pplk. Mikuláš Ferjenčík odletela
do Moskvy s úlohou podať zahraničnému byru KSČ, ostatným
čsl. predstaviteľom i sovietskej vláde informácie o prípravách
a koncepcii protifašistického povstania na Slovensku a koordinovať povstaleckú
akciu s velením Sovietskej armády.
5.
august 1944
Pplk.gšt.
Ján Golian vydal prvé základné dokumenty pre zápoľnú
armádu: Osobitný rozkaz pre sústredenie a obranu priestorov
posádok strategického trojuholníka Banská Bystrica
- Brezno - Zvolen. Spravodajský rozkaz pre posádky zapojené
do príprav ozbrojeného vystúpenia, v ktorom určil úlohy
pre sústreďovanie správ o zámeroch, presunoch a sile nepriateľských
jednotiek.
V
noci z 5. na 6. augusta 1944
Na
základni partizánskej skupiny P. A. Veličku na Veľkej holi v Nízkych
Tatrách bola vysadená 15-členná organizátorská
partizánska skupina por. Ladislava Kalinu. Komisárom skupiny bol
Peter Boršč, náčelníkom štábu Jevgenij Pavlovič Voľanskij. V skupine bolo 7 sovietskych partizánov a 8 Slovákov. Výsadku
sa podarilo nadviazať kontakty s funkcionármi ilegálnej KSS v
Liptovskom Mikuláši, Ružomberku, Nemeckej (dnes Slovenskej)
Ľupči a s ďalšími liptovskými a tiež horehronskými ilegálnymi
pracovníkmi.
7.
august 1944
Na
partizánskej základni P. A. Veličku na Veľkej holi v Nízkych
Tatrách bola vysadená 8-členná desantná organizátorská
partizánska skupina, ktorej velil npor. Ernest Bielik. Politickým
komisárom skupiny bol Jozef Mičudík, náčelníkom
štábu Jakov Dmitrijevič Jermakov. V skupine boli 4 Slováci. Desant
nadviazal kontakty s ilegálnymi pracovníkmi KSS a RNV v Ružomberku,
Brezne a na Horehroní. V
noci zo 7. na 8. august 1944 V
priestore Veľkej hole v Nízkych Tatrách na základni skupiny
P. A. Veličku bola vysadená 22-členná desantná skupina
kpt. Alekseja Semjonoviča Jegorova s politickým komisárom
G. S.
Myľnikovom, náčelníkom štábu Anatolijom Pavlovičom Ržeckým.
V skupine boli 3 Slováci. Skupina nadviazala spojenie s odbojovými
pracovníkmi v Brezne a Banskej Bystrici. V
priestore Veľkej hole na Veličkovej základni bola vysadená aj
8-členná desantná organizátorská partizánska
skupina npor. Michala Sečanského s politickým komisárom
Antonom Šagátom a náčelníkom štábu Petrom Jakovlevičom
Chimičom. Štyria príslušníci
desantu boli Slováci. Skupina
nadviazala kontakty s obyvateľmi pohronských obcí a ilegálnou
organizáciou KSS v Banskej Bystrici.
8.
august 1944
Pod
Prašivou sa uskutočnilo stretnutie Petra Aleksejeviča Veličku, veliteľa organizátorskej
výsadkovej partizánskej skupiny s Viliamom Žingorom, organizátorom
partizánskeho hnutia v Turci.
9.
august 1944
MNO
slovenskej armády vydalo rozkaz Veliteľstvu pozemného vojska v
Banskej Bystrici na zorganizovanie rozsiahlejšej akcie na očistenie lesov Nízkych
Tatier od partizánov.
10.
august 1944
Začala
sa rozsiahla protipartizánska akcia v Nízkych Tatrách,
ktorú riadil gen. Jozef Turanec. Akcia mala negatívny výsledok.
Partizáni boli včas upozornení, aby sa z týchto priestorov
stiahli. Prípadné stretnutie vojakov s partizánmi bolo
priateľské, vojaci sa pridávali k partizánom, alebo predstierali
bezvýsledné prehľadávanie terénu. Štáb
partizánskej skupiny E. Bielika vydal v dôsledku pripravovanej
"čistky lesov" trestnými oddielmi slovenskej armády
a žandárstva rozkaz k presunu skupiny do Bukoveckej doliny. Komisár
partizánskej skupiny M. Sečanského Anton Šagát spolu s
ďalšími partizánmi tejto skupiny zišiel do obce Pohronský
Bukovec, kde prehovoril k zhroma ždeným obyvateľom obce.
11.
august 1944
Ľudácka
vláda vyhlásila na území Slovenska s platnosťou
od nasledujúceho dňa stanné právo, ktoré malo zamedziť
ďalším akciám partizánov a ostatných antifašistov.
Jeho realizáciu však nemal kto zabezpečiť, pretože nižšie články
štátneho aparátu boli už rozložené. Partizánska
skupina A. S. Jegorova sa v dôsledku pripravovanej protipartizánskej
trestnej expedície príslušníkov slovenskej armády
a žandárstva do lesov Nízkych Tatier presunula na kótu
1 186 do Bukoveckej doliny.
12.
august 1944
Partizánska
organizátorská skupina Petra Aleksejeviča Veličku sa presunula
z Prašivej do Kantorskej doliny v Turci. Tu sa rozrástla o domácich,
českých, sovietskych a francúzskych dobrovoľníkov, takže
vytváraním nových oddielov sa skupina postupne formovala
na brigádu.
13.
alebo 14. august 1944
Veliteľ
desantu E. Bielik sa prostredníctvom Cyrila Demetera stretol v Kyslej
doline s politickým poradcom veliteľa Vojenského ústredia
SNR pplk. J. Goliana kpt. Milanom Polákom. Na stretnutí prerokovali
dodávky zbraní, vojenského materiálu i finančnú
podporu pre partizánov na Prašivej.
17.
august 1944
A.
S. Jegorov a A. P. Ržeckij osobne zabezpečili prevoz rozličných druhov
potravín z nemeckého
skladu vo Svätom Ondreji (dnes súčasť
Brusna) do Bukoveckej doliny. Pri tejto akcii značnou mierou pomohli civilní
zamestnanci skladu. Partizáni do Bukoveckej doliny odviezli asi 9 ton
potravín. V
noci zo 17. na 18. augusta 1944 veliteľ
partizánskej skupiny A. S. Jegorov sa v Hiadeľskej doline stretol s mjr.
Samuelom Sekurisom, veliteľom vojenskej posádky
v Brezne a mjr. Júliusom
Noskom, náčelníkom štábu Vojenského ústredia
SNR pre prípravu SNP. Na stretnutí boli prerokované dodávky
zbraní, streliva, šatstva i finančná pomoc partizánom.
Veliteľ
partizánskej skupiny A. S. Jegorov sa v byte por. Majlinga v Banskej
Bystrici stretol s pplk. Jánom Golianom, pplk. B. Manicom, mjr. A. Cyprichom
a škpt. Š. Hanusom. Na stretnutí bol prítomný aj predseda
ilegálneho OV KSS v Banskej Bystrici Michal Balko a jeho zástupca Ján Majling. Účastníci porady prerokovali dodávky
zbraní, munície a šatstvapre partizánov z vojenských
skladov. Prejednali koordináciu partizánskych a vojenských
akcií a prechod vojenských posádok k partizánom.
18.
august 1944
Velitelia
partizánskych skupín M. Sečanský a A. S. Jegorov sa v Banskej
Bystrici stretli s náčelníkom štábu Vojenského ústredia
SNR pre prípravu povstania mjr. Júliusom Noskom. Na stretnutí
sa dohodli o dodávke a množstve zbraní pre partizánov.
20.
august 1944
Anglo-americké
lietadlá 15. US Army Air Force zo základne v južnom Taliansku
bombardovali rafinériu v Dubovej. Zničili sklady pohonných hmôt,
s ktorými sa počítalo pre povstanie. Bombardovanie bolo uskutočnené
i napriek tomu, že pplk.gšt. Ján Golian zaslal depešu do Londýna, v ktorej žiadal, aby Dubová a Podbrezová neboli
bombardované.
Velenie
partizánskej jednotky A. S. Jegorova organizovalo vynášanie zbraní
a munície z vojenských skladov do partizánskeho tábora
na Jasenské hole. Partizánom pomáhali obyvatelia obcí
Hiadeľ, Moštenica, Medzibrod, Lučatín, Slovenská Ľupča, Pohronský
Bukovec, Ondrej, Ľubietová, Šajba (dnes Strelníky), Povrazník,
Poniky a i.
22.
august 1944
K
partizánom na Prašivej prešli dve roty slovenských vojakov z Kyslej
vody aj s veliteľmi. Vojaci boli zadelení k partizánskym oddielom
Alekseja Semjonoviča Jegorova, Ernesta Bielika a Michala Sečanského.
V
noci z 22. na 23. august 1944 Velitelia
spojených partizánskych oddielov A.S.Jegorov, M. Sečanský
a E. Bielik sa v lese severne od Hiadľa stretli s mjr. Júliusom Noskom,
náčelníkom štábu Vojenského ústredia pre
prípravu povstania. Na porade boli prerokované dodávky
zbraní pre partizánov. Major J. Nosko žiadal partizánov,
aby oddialili aktívne vystupovanie. Partizánski velitelia s tým
nesúhlasili. V
priestore Priechod-Baláže bola vysadená partizánska skupina
Vorobjov.
23.
august 1944
V
Banskej Bystrici sa stretol pplk.gšt. Ján Golian s partizánskym
veliteľom Aleksejom Semjonovičom Jegorovom. Rokovali o spolupráci a ďalších
dodávkach zbraní z vojenských skladov. Veliteľstvo
pozemného vojska v Banskej Bystrici (veliteľ gen. Jozef Turanec) vydalo
pre vojenské a politické orgány slovenského štátu
obežník s pokynmi na vytvorenie vojenských asistenčných
jednotiek proti partizánom.
24.
august 1944
Pplk.gšt.
Ján Golian, plk.gšt. Viliam Talský, mjr.gšt. Július Nosko
a Ján Ševčík sa zišli na VPV v Banskej Bystrici a na základe
správ plk.gšt. Viliama Talského o sústredení nemeckých
divízií na južnej Morave prišli k záveru, že slovenská
armáda vystúpi na odpor ak nemecké okupačné jednotky
prekročia na západe rieku Váh po Žilinu, na severe Váh
po Štrbu a na juhu štátne hranice. Pplk.gšt. Ján Golian predpokladal, že okupácia sa začne z 26. augusta na 27. august alebo 28. august. Veliteľ
partizánskej jednotky Ernest Bielik prevzal od ilegálnej KSS v
Banskej Bystrici 350 pušiek, 42 ľahkých guľometov, 25-30 debničiek granátov,
strelivo a ďalší materiál.
25.
august 1944
Pplk.gšt.
Ján Golian na základe správ o sústreďovaní
nemeckých vojsk na česko-nemeckých hraniciach vydal veliteľom
posádok "osobitnú tajnú inštrukciu" pre prípad
okupácie Slovenska nacistickými vojskami. Náčelník
štábu partizánskej jednotky Alekseja Semjonoviča Jegorova, Anatolij
Pavlovič Ržeckij sa stretol s odbojovým dôstojníkom mjr.
Antonom Cyprichom, prednostom výzbrojného oddelenia VPV v Banskej
Bystrici. Na základe dohody partizáni na Prašivej dostali 1.300
pušiek, 240 guľometov, 32.000 nábojov, 6.500 granátov a 100 pištolí.
Z
organizátorskej partizánskej jednotky Alekseja Semjonoviča Jegorova
bola sformovaná 1. čsl. partizánska brigáda J. V. Stalina.
26.
august 1944
Plk.gšt.
Viliam Kanák prevzal funkciu veliteľa brannej výchovy v Banskej
Bystrici. Jednotky
určené pre obranu taktického trojuholníka zaujali na základe
tajných inštrukcií pplk.gšt. Jána Goliana obranné
priestory s ostrým strelivom. K večeru začali budovať opevnenie. Neobsadený
zostal iba smer Žiar nad Hronom, pretože jednotku, ktorá bola na tento
smer určená, držal na Pohroní gen. Jozef Turanec v akcii proti
partizánom. K zásahu nemeckých jednotiek nedošlo, preto
jednotky boli stiahnuté do kasární. Velitelia
Spojených partizánskych oddielov A.S.Jegorov, M. Sečanský
a E. Bielik sa na spoločnej porade v Liptovskej Lúžnej dohodli, že okrem
Ružomberka a Brezna obsadia v noci z 28. na 29. august aj Banskú Bystricu.
27.
august 1944
Na
spoločnej porade ilegálnych pracovníkov KSS z Banskej Bystrice
so štábom Spojených partizánskych oddielov A.S.Jegorova,
E. Bielika a M. Sečanského došlo k rozdeleniu úloh zameraných
na ochranu muničných skladov, vojenskej výzbroje a proviantu v
priestore Zvolen a Banská Bystrica.
28.
august 1944
Pplk.gšt.
Ján Golian sa na VPV v Banskej Bystrici stretol s plk. Viliamom Talským
a prerokoval s ním spôsob začiatku otvorených vojenských
akcií. Zhodli sa v tom, že začiatok povstania určí plk.gšt. Viliam
Talský po dohode a nadviazaní spojenia s Červenou armádou.
Dohovorili sa i o druhom možnom variante, že začiatok povstania určí
pplk. Ján Golian a plk. Viliam Talský sa s dvoma divíziami
pridá. Pplk.
Ján Golian vydal rozkaz posádkovým veliteľstvám
a posádkovým správam, zabezpečujúcim pohotovosť
posádok v prípade nemeckého pokusu o okupáciu Slovenska.
Pplk.
Branislav Manica z poverenia ilegálneho Vojenského ústredia
vo večerných hodinách prišiel na štáb partizánskej
brigády A. S. Jegorova do Hiadeľskej doliny, kde od A.P.Ržeckého,
náčelníka štábu brigády, žiadal odklad partizánmi
plánovaného obsadenia Banskej Bystrice.
Po jeho odchode prišli
za Ržeckým odbojoví pracovníci z Banskej Bystrice, ktorí
obsadenie mesta urgovali a pripravili na 29. augusta 1944. Príslušníci
2. československej partizánskej
brigády Za slobodu Slovanov obsadili
Hájniky a Uľanku.
29.
august 1944
Skupina
vojakov na čele s npor. Štefanom Hanusom na príkaz pplk.gšt. Jána
Goliana okolo
09.00 hod. zatkla neďaleko letiska Tri Duby gen. Jozefa Turanca.
Hlavný veliteľ pozemných vojsk prišiel do Banskej Bystrice zabezpečiť
poriadok. Odviezli ho do tábora Jegorovovej
partizánskej brigády
na Prašivej. Pplk.gšt.
Ján Golian na základe správy o vstupe nemeckých
vojsk na Slovensko okolo 10.00 hod. vyhlásil najvyšší stupeň bojovej
pohotovosti všetkým vojenským posádkam podliehajúcim Veliteľstvu pozemného vojska
v Banskej Bystrici. Náčelník
štábu partizánskej brigády Jánošík Jakov
Dmitrijevič Jermakov nariadil veliteľom 2. roty, 3. roty a prieskumnej čaty
uvedenej brigády, aby sa do 14.00 hod. spojili s partizánskou
brigádou kpt. Jána Nálepku a 1. čs. partizánskou
brigádou J. V. Stalina a aby spoločne s nimi začali obsadzovať Banskú
Bystricu. Velenie
partizánskej brigády Jánošík (veliteľ npor. Ernest
Bielik), partizánskej brigády
kpt. Jána Nálepku
(veliteľ npor. Michal Sečanský) a 1. čs. partizánskej brigády
J. V. Stalina (veliteľ A. S. Jegorov) nadviazalo spojenie s náčelníkom
štábu Veliteľstva pozemného vojska
v Banskej Bystrici pplk. Jánom
Golianom za účelom obsadenia Banskej Bystrice. O
19.00 hod. na príkaz pplk.gšt. Jána Goliana boli na Veliteľstve
pozemného vojska v Banskej
Bystrici zatknutí germanofilskí
dôstojníci plk. V. Kanák a plk. Ondrej Zverin. Po
rozhlasovom prejave gen. Ferdinanda Čatloša pplk.gšt. Ján Golian vydal
telefonický rozkaz veliteľom posádok: "Začnite s vysťahovaním
platí od 20.00 hod. dnešného dňa." Na druhý deň bol
rozkaz potvrdený písomne. Začalo Slovenské národné povstanie. Doplňovacie
okresné veliteľstvo v Banskej Bystrici dostalo rozkaz povolať pre jednotky
rozmiestnené v strategickom trojuholníku Banská Bystrica-Brezno-Zvolen
do zbrane dva odvodné ročníky 1938 a 1939. V
prvých dňoch SNP sa do bojov proti nemeckým okupačným jednotkám
zapojilo 18.000 vojakov a dôstojníkov slovenskej armády.
Vzniklo slobodné povstalecké územie, ktoré siahalo
na východe po Levoču, Spišskú Novú Ves, Dobšinú;
na západe po Žilinu a Bánovce nad Bebravou, zahŕňalo aj časť okresu
Zlaté Moravce; na severe a juhu sa krylo s vtedajšou štátnou hranicou.
Povstanie zasiahlo vyše 30 okresov s rozlohou asi 20.000 km2 a s približne 1.700,000
obyvateľmi. Pplk.
gšt. Ján Golian bol povýšený do hodnosti plukovníka.
30.
august 1944
Po
4.00 hod. príslušníci partizánskej brigády Jánošík,
partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku a 1. čs.
partizánskej brigády J. V. Stalina obsadili pod velením
kpt. A. P. Ržeckého Banskú Bystricu. O
7,45 hod. západoeurópskeho času v československom vysielaní
britského rozhlasu bola vysielaná výzva čs. ministra NO
gen. S. Ingra, v ktorej vyhlásil, že vojenské jednotky spolu s partizánskymi oddielmi sa stali súčasťou Československej armády.
O hodinu neskôr bola vysielaná Výzva čs. vlády, v
ktorej aj samotná vláda potvrdila, že bojujúce jednotky
vyhlasuje za súčasť čs. brannej moci. Na
prvom legálnom zasadnutí RNV v Banskej Bystrici vydali vyhlášku,
v ktorej oznámili, že RNV preberá všetku výkonnú
moc v meste. RNV sa konštituovali aj v obciach okresu Banská Bystrica.
Delostrelecký
protilietadlový pluk z Dubovej sa presunul v ranných hodinách
s plnou výzbrojou do Banskej Bystrice, aby s časťami síl bránil
vzdušný priestor Banskej Bystrice a s časťami sílletisko Tri
Duby a železničný uzol Zvolen. Plk.gšt.
Ján Golian vydal písomný rozkaz povstaleckým jednotkám,
ktorý potvrdzoval predchádzajúci telefonický rozkaz
o začatí ozbrojeného boja proti nemeckým okupantom. O
09.00 hod. zvolal plk.gšt. Ján Golian zhromaždenie dôstojníkov
posádky Banská Bystrica, na ktorom oznámil, že Slovensko
je od 29. augusta 1944 vo vojnovom stave s Nemeckom, a že armáda je súčasťou
Československej armády na oslobodenom území. O
10.15 hod. plk.gšt. Ján Golian hlásil na čs. MNO v Londýne
začatie ozbrojeného vystúpenia a celkovú situáciu
na Slovensku. Zároveň žiadal o urýchlenú pomoc. O
11.00 hod. vysielal Slobodný slovenský vysielač vo svojej prvej
relácii "Proklamáciu vojenského revolučného
vedenia" adresovanú príslušníkom slovenskej armády. V mene predsedníctva Ústredného
národného
výboru bola prednesená aj výzva k obyvateľstvu a národným
výborom na podporu povstania. Večer
o 18.00 hod. nemecké letectvo podniklo prvý útok na vysielač
v Banskej Bystrici.
31.
august 1944
Na
veliteľstve pozemného vojska v Banskej Bystrici sa vytvorilo Veliteľstvo
1. ČSA na Slovensku. Jadrom sa stali dôstojníci z vojenského
ústredia na čele s plk. Jánom Golianom. Podľa rozhodnutia MNO
v Londýne sa povstalecké jednotky stali súčasťou Československej
armády. Pri
Veliteľstve 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici bol zriadený
tzv. partizánsky referát. Jeho prednostom bol menovaný
pplk. Branislav Manica, ktorý už v čase príprav SNP pôsobil
ako styčný dôstojník medzi Vojenským ústredím
SNR a partizánmi. Partizánsky referát sa do vytvorenia
HŠPO na Slovensku staral o zásobovanie partizánov výstrojom,
potravinami, zbraňami a finančnými prostriedkami. Plk.gšt.
Ján Golian vydal nariadenie, podľa ktorého sa vytvorila pevná
organizačná štruktúra povstaleckých jednotiek zložená
z Veliteľstva 1. ČSA na Slovensku a jemu podliehajúcich dvoch obranných
oblastí: VOO-1 v Banskej Bystrici veliteľ plk. Pavol Kuna a VOO-2 v Liptovskom
Mikuláši veliteľ plk. Ladislav Bodický, ktorý 6.9.1944
bol vymenený pplk.pech.Jánom Černekom. Ján
Masaryk, čs. minister zahraničia poslal čs. veľvyslancovi do Washingtonu depešu,
v ktorejmu oznámil, že vláda vyhlásila bojujúce
jednotky slovenského vojska, partizánov i civilné osobyza jednotky regulárnej čs. armády a požiadala "všechny tři
velké Spojence" aby ich uznali a vyhlásili za spojenecké
vojsko. Vláda USA tak urobila 7.9.1944. Dňa 11.10.1944 priznáva
čs. jednotkám právo vojenskej spojeneckej armády vláda
Sovietskeho zväzu a v polovici októbra aj vláda Veľkej Británie.
Do
Banskej Bystrice prišli funkcionári ilegálnej KSS. Sekretariát
ÚV KSS tvorili Gustáv Husák, Rudolf Blažovský, Ondrej
Pavlík, Samuel Takáč, Ján Púll, Michal Falťan a
ďalší. Príslušníci
2. čs. partizánskej brigády Za slobodu Slovanov obsadili Staré
Hory, Potkanovú, Nižnú a Vyšnú Revúcu.
1.
september 1944
Plk.gšt.
Ján Golian bol oficiálne povýšený do funkcie veliteľa
a mjr.gšt.Július Nosko do funkcie náčelníka štábu
Veliteľstva armády. V
harmaneckých papierňach začali tlačiť povstaleckýdenník
Útok, ktorý vychádzal do 9.10.1944. Prvé číslo
vyšlo v náklade 50.000 výtlačkov. Celkom vyšlo 33 čísiel.
SNR
vydala Deklaráciu a prebrala všetku zákonodárnu, vládnu
a výkonnú moc na Slovensku do svojich rúk.
2.
september 1944
Po
úteku z "čestnej väzby" prišiel okolo obeda do Banskej
Bystrice minister národnej obranygen. Ferdinand Čatloš. Plk.gšt. Ján
Golian ho na príkaz čs. vlády v Londýne dal zaistiť a odmietol
jeho spoluprácu. Veliteľ
1. ČSA na Slovensku plk.gšt. Ján Golian rozkazom č. 5ustanovil s platnosťou
od 31. augusta 1944 veliteľov dvoch obranných oblastí, veliteľov
piatich peších plukov a dvoch delostreleckých oddielov. Veliteľ
partizánskej brigády Jánošík Ernest Bielik vydal
rozkaz na presun oddielov Jána Katrušina, Demiana Petroviča Vozňuka a
Ivana Fjodoroviča Riabykina z Banskej Bystrice k Červenej Skale a Telgártu.
Štáb
1. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina vydal rozkaz riaditeľovi
štátnej rafinérie v Dubovej vydať pohonné hmoty pre potreby
partizánov. Prvý deň brigáda prevzala 5.000 litrov benzínu
a desaťtisíce litrov v ďalších dňoch.
4.
september 1944
V
noci zo 4. na 5. 9. 1944 sa vrátila zo ZSSR do Banskej Bystrice delegácia
SNR vedená Karolom Šmidkem, ktorá v Moskve prerokovala pomoc SNP,
presun 2. čs. paradesantnej brigády a 1. čs. stíhacieho pluku
na povstalecké územie. O svojom rokovaní informovali zasadanie
SNR.
5.
september 1944
SNR
vyhlásila mobilizáciu záložníkov do 35 rokov. Plénum
SNR zvolilo 6-členné predsedníctvo SNR. Tvorili ho: Karol Šmidke,
dr. Gustáv Husák,Daniel Ertl za KSS, dr. Vavro Šrobár,
dr. Jozef Lettrich a Ján Ursíny za DS. Po
mobilizácii sa počet príslu šníkov povstaleckej armády
zvýšil na 47.000 osôb. Plk.gšt.Ján
Golian bol povýšený na brigádneho generála. Zároveň
sa stal členom SNR, ktorá vytvorila Povereníctvo národnej
obrany. Do funkcie povereníka bol menovaný pplk.vet.MVDr.Mikuláš
Ferjenčík.
6.
september 1944
V
Banskej Bystrici začal vychádzať Bojovník ako orgán 1.
ČSA na Slovensku. Celkom vyšlo
42 čísiel v náklade 20-25.000 výtlačkov.
V
noci z 5. na 6. september 1944 priletela doBanskej Bystrice sovietska vojenská
misia vyslaná štábom 1. UF maršala Ivana Stepanoviča Koneva, ktorú
viedol mjr. Ivan Ivanovič Studenskij-Skripka.
7.
september 1944
Veliteľstvo
1. ČSA na Slovensku zriadilo na Starých Horách poľnú nemocnicu,
ktorej velil npor. MUDr. Karol Šiška. Predsedníctvo
SNR vymenovalo na návrh KSS Karola Šmidkeho za veliteľa partizánskych
oddielov na Slovensku.
9.
september 1944
V
Banskej Bystrici začala KSS vydávať svoj ústredný tlačový
orgán Pravda (vyšlo 40 čísiel).Posledné číslo Pravdy
vyšlo 25.10.1944 v Medzibrode. Gen.
Ján Golian vydal rozkaz k reorganizácii 1. ČSA na Slovensku. Rozkazom
zrušil dve vojenské obranné oblasti a vytvoril šesť taktických
skupín a leteckú skupinu. Rozkaz platil od 10.9.1944 od 20.00hod.
10.
september 1944
1.
TS zriadila v obciach Zvolenské Nemce, Selce, Šalková výcvikové
stredisko s cieľom vystrojiť, vycvičiť a bojovo stmeliť pešie jednotky pre armádnu
zálohu. Stredisko vycvičilo celkom 5 peších práporov.
11.
september 1944
Veliteľstvo
1. československej armády na Slovensku vydalo 1.500 legitimácií
pre príslušníkov brigády kpt. Jána Nálepku.
Legitimácie podpísal veliteľ 1. ČSA na Slovensku gen. Ján
Golian.
12.
september 1944
Plenárne
zasadnutie SNR schválilo na základe návrhu KSS vytvorenie
Rady na obranu Slovenska s úlohou organizovať "obranu Slovenska
brannou mocou a partizánskymi oddielmi na Slovensku". Nariadením
SNR č. 14/44 bola zriadená Rada na obranu Slovenska ako najvyšší
orgán SNR pre riadenie a zabezpečovanie ozbrojeného boja počas
SNP. Predsedom sa stal veliteľ 1. ČSA gen. Ján Golian a od 7.10.1944
gen. Rudolf Viest. Členovia kpt. Milan Polák, mjr. Jozef Marko, pplk.
Mikuláš Ferjenčík, za SNR Karol Šmidke (KSS) a Peter Zaťko (DS),
za HŠPO plk. Aleksej Nikitič Asmolov a Rudolf Slánský. Partizánsky
referát pri veliteľstve 1. ČSA na Slovensku vydal pre partizánsku
brigádu Jánošík 600 ks partizánskych legitimácií
s podpisom veliteľa 1. ČSA gen. Jána Goliana. Legitimácie prevzal
náčelník štábu brigády kpt. J. D. Jermakov.
13.
september 1944
Povstalecká
delegácia sa vrátila z Kyjeva na letisko Tri Duby s odporúčaním
zriadiť Hlavný štáb partizánskeho hnutia na Slovensku,
ktorý by koordinoval činnosť vojenských a partizánskych
jednotiek. Veliteľ
1. čs. armády na Slovensku generál Ján Golian vydal rozkaz
o spolupráci armády s partizánskymi jednotkami. Partizánsky
referát pri Veliteľstve 1. ČSA na Slovensku vydal 220 legitimácií
pre oddiel 1. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina rozmiestnený
v Bukovci. Na
rozkaz veliteľstva 1. ČSA na Slovensku sa presťahovala výrobňa výbušnín
z Prievidze do Harmanca. V papierenskom závode začala o 2 dni vyrábať
prvé nálože.
14.
september 1944
SNR
dočasne poverila filiálku Slovenskej národnej banky v Banskej
Bystrici vykonávať všetky práva a povinnosti Národnej banky.
Partizánsky
referát pri veliteľstve 1. ČSA na Slovensku vydal pre partizánsky
oddiel Dolina, veliteľ kpt. J. Pristach 200 ks legitimácií s podpisom
gen. Jána Goliana.
16.
september 1944
Na
základe rozhodnutia SNR a so súhlasom Ukrajinského štábu
partizánskeho hnutia v Kyjeve bol v Banskej Bystrici zriadený
Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku. Jeho veliteľom
sa stal Karol Šmidke, prvým zástupcom veliteľa pplk. Branislav
Manica, druhým mjr. JUDr. Vladimír Daxner. Partizánsky
zväzok Alexander Nevský sa po desiatich dňoch pochodu po osi Čerchov-Levočské
pohorie - Kráľova hoľa - Heľpa presunul do Banskej Bystrice. Ešte v ten
istý deň sa celá jednotka presunula cez Tajov na Kordíky,
kde si vybudovala základňu. Pri
Banskej Bystrici bola vysadená partizánska organizátorská
skupina Jozefa Hečku-Horu, z ktorej sa neskôr sformoval oddiel Vpred.
17.
september 1944
V
Národnom dome v Banskej Bystrici sa konal zjednocovací zjazd KSS
a slovenskej sociálnej demokracie. Za predsedu KSS bol zvolený
Karol Šmidke, podpredsedami sa stali Gustáv Husák a Ján
Čech. Vyšlo
v Banskej Bystrici prvé číslo denníka Čas, ústredného
orgánu Demokratickej strany, ktorá vznikla z demokratického
klubu. Do 25.10.1944 vyšlo 35 čísiel. Na
povstalecké územie priletel 1. čs. samostatný stíhací
letecký pluk v ZSSR, ktorý sa začlenil do organizácie povstaleckého
letectva.
18.
september 1944
V
obci Horná Ves došlo k boju medzi príslušníkmi partizánskeho
oddielu Dolina (veliteľ kpt. Jozef Pristach) a hitlerovcami. V boji padol partizán,
traja boli ranení a dvaja nezvestní. Straty nepriateľa neboli
zistené. 19.9.1944 sa oddiel vrátil do Španej Doliny. Partizánsky
referát pri veliteľstve 1. ČSA na Slovensku vydal 3.000 ks legitimácií pre 1. čs. partizánsku brigádu J. V. Stalina a 800 legitimácií
pre partizánsky zväzok Jan Žižka.
19.
september 1944
Neďaleko
Banskej Bystrice na základni 2. čs. partizánskej brigády
Za slobodu Slovanov pri obci Kordíky bola vysadená 27-členná
partizánska organizátorská skupina Vasila Michajloviča
Kozlova s rozkazom UŠPH uskutočňovať bojovú, diverznú a organizátorskú
činnosť na území južného Slovenska okupovanéhohorthyovským
Maďarskom.
20.
september 1944
Na
žiadosť HŠPO na Slovensku veliteľ 1. ČSA na Slovensku gen. Ján Golian
vydal rozkaz vydávať zbrane, strelivo a ďalší materiál
pre partizánske jednotky len prostredníctvom HŠPO.
22.
september 1944
Po
ťažkých a vyčerpávajúcich bojoch a značných ľudských
a materiálnych stratách v Karpatsko-dukelskej operácii
2. čs. paradesantná brigáda v ZSSR bola sústredená
v Kroscienku pri Krosne (Poľsko), aby sa pripravila na odlet na povstalecké
Slovensko. V
dňoch 23.-30. septembra 1944 Presťahoval
sa muničný závod z Harmanca na Tri vody.
24.
september 1944
V
Banskej Bystrici začal vychádzať týždenník pre politiku,
kultúru a hospodárstvo Nové Slovo. Vychádzal do
22.10.1944.
25.
september 1944
Začal
presun 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR z Kroscienka na povstalecké
územie.
26.
september 1944
SNR
vyhlásila druhú mobilizáciu záloh do 1. ČSA na Slovensku.
Týkala sa piatich ročníkov. Po
druhej mobilizácii počet príslušníkov povstaleckej armády
dosiahol 60.000 osôb. V druhej polovici septembra 1944 1.čs.armáda
na Slovensku okrem rôznych druhov armádnych jednotiek a útvarov,
vrátane leteckej skupiny disponovala 44 pešími prápormi,
6 delostreleckými oddielmi a 32 delostreleckými batériami.
27.
september 1944
Partizánsky
zväzok Alexander Nevský sa presunul z Kordík do osady Šváb
pri Krupine, kde si vybudoval novú základňu. Na
žiadosť zahraničného vedenia KSČ UŠPH v Kyjeve vyslal na Slovensko skúsených
partizánskych veliteľov na čele s plk. Aleksejom Nikitičom Asmolovom,
ktorý sa stal prvým zástupcom veliteľa HŠPO na Slovensku
Karola Šmidkeho.
28.
september 1944
Do
Banskej Bystrice (na letisko Tri Duby) priletela skupina politických
pracovníkov z Moskvy: Jan Šverma, Rudolf Slánský a Marek
Čulen. S nimi prišla aj skupina sovietskych dôstojníkov na čele
s plk. Aleksejom Nikitičom Asmolovom.
2.
október 1944
V
Banskej Bystrici bol zriadený Hlavný stan Slovenského červeného
kríža, ktorý organizoval zdravotnícko - pomocnú
činnosť pre potreby povstaleckých bojovníkov.
3.
október 1944
HŠPO
na Slovensku prípisom č. 269/1944 žiadal notársky úrad
v Banskej Bystrici, aby rodinám partizánov zapojených do
národnooslobodzovacieho boja boli vyplácané náležité
podpory.
4.
október 1944
O
21.00 hod. štáb 1. československej partizánskej brigády
gen. M. R. Štefánika v Detve rozkazom nariadil mínerskému
oddielu Ladislav (veliteľ Ladislav Peške) presunúť sa do Horného
Harmanca, kde mal posilniť obranyschopnosť povstaleckej jednotky pplk. Andreja
Júnyho.
7.
október 1944
Na
Slovensko priletel div.gen. Rudolf Viest. Prevzal velenie 1. ČSA na Slovensku.
Na
Slovensko priletel vládny delegát pre oslobodené územie
minister František Němec s cieľom prevziať politickú moc. SNR jednoznačne
odmietla tieto zámery československej vlády v Londýne.
Vyslala do Londýna svoju delegáciu (LadislavNovomeský,
Ján Ursíny a pplk. Mirko Vesel), aby rokovala o slovenskej otázke
s prezidentom dr. Edvardom Benešom.
14.
október 1944
HŠPO
vydal Všeobecné intendačné pokyny na vyúčtovanie peňazí
a proviantu v partizánskych skupinách, oddieloch, brigádach
a zväzkoch a na zaobstarávanie potravín pre partizánske
jednotky na oslobodenom území. HŠPO
vydal nariadenie Pôžitky partizánov - stanovenie, ktoré
upravovalo peňažné náležitosti a platy pre partizánov.
15.
október 1944
Bol
ukončený presun 2.čs.paradesantnej brigády na povstalecké
územie. Jej jednotky postupne tak ako prichádzali, boli nasadzované
do povstaleckých obranných úsekov, spravidla najťažších.
Spolu s jednotkami povstaleckej armády a partizánmi zvádzali
boje na úseku Železná Breznica-Trnavá Hora-Jalná,
Hronská Dúbrava, pri Močiari a inde.
16.
október 1944
Na
Troch vodách bol vybudovaný zbrojný, zdravotný a
proviantný sklad.
17.
október 1944
V
noci zo 17. na 18. 10. 1944 boli jednotky 2. čs. paradesantnej brigády
vystriedané jednotkami III. TS a sústredili sa do priestoru Badína,
Vlkanovej a Sielnice za účelom reorganizácie a doplnenia.
18.
október 1944
V
Banskej Bystrici sa konal zjazd slovenských vysokoškolákov. Zúčastnilo
sa ho 500 vysokoškolákov - partizánov. Zjazd sa konal pod heslom
"Treba mobilizovať vysokoškolákov pre front. Musíme bojovať
až do konečného víťazstva". Bombardovaním
Banskej Bystrice, Liptovskej Osady a Brezna začal sa generálny útok
nemeckých okupačných vojsk na obranné pozície povstaleckého
územia.
19.
- 24. október 1944
Jednotky
2.čs.paradesantnej brigády boli znovu nasadené na frontové
úseky. V priestoroch Krupina-Zvolen, najmä pro Detve a Dobrej Nive,
pri Brezne, Podbrezovej a Čiernom Balogu bojovali proti nacistickým jednotkám,
ktoré okupovali povstalecké územie.
22.
október 1944
V
Banskej Bystrici sa uskutočnila porada zodpovedných politických
činiteľov, na ktorej bolo dohodnuté pripraviť všetko na organizovaný
ústup do hôr a prechod na partizánsky spôsob boja.
Predsedníctvo
SNR prerokovalo za účasti generálov Rudolfa Viesta a Jána
Goliana vojenskú situáciu, schválilo vojenský plán
obrany centrálnej oblasti povstania v trojuholníku Zvolen - Banská
Bystrica - Brezno a určilo tri nové centrá boja proti okupantom:
oblasť Veľkého a Malého Šturca, oblasť Slovenského Rudohoria
(Poľana-Vepor) a oblasť Čertovice a východnej časti Nízkych Tatier.
Povereníctvo
SNR rozhodlo, že SNR a vojenské veliteľstvo 1. ČSA na Slovensku presídlia
na Donovaly. Vedenie
KSS rozhodlo o prechode strany do ilegality a v súvislosti s tým
boli prijaté potrebné organizačné a bezpečnostné
opatrenia. Bolo rozhodnuté, že časť funkcionárov strany
sa zapojí
do partizánskych bojov v horách, časť bude pokračovať v ilegálnej
práci na obsadenom území.
23.
október 1944
V
Banskej Bystrici sa konalo mimoriadne a posledné plenárne zasadnutie
SNR na oslobodenom území, na ktorom bolo prijaté nariadenie
o dočasnom prenesení právomoci SNR na predsedníctvo a na
jeho jednotlivých členov.
24.
október 1944
V
Banskej Bystrici sa uskutočnila porada zástupcov velenia povstaleckej
armády a HŠPO na Slovensku, na ktorej sa rozhodlo, že obranu povstaleckého
územia prevezme armáda a 1. československá partizánska
brigáda J. V. Stalina. Ostatné partizánske jednotky mali
prejsť do tyla nepriateľa a pokračovať v boji partizánskym spôsobom.
HŠPO
začal intenzívnu organizačnú prípravu a rozmiestňovanie
prevažnejväčšiny partizánskych jednotiek do tyla nepriateľa.
25.
október 1944
Náčelník
HŠPO na Slovensku vydal rozkaz partizánskym jednotkám prejsť na
partizánsky spôsob boja. Boli uvoľnené z obranných
bojov na povstaleckých frontoch a boli im určené priestory pre
rozvinutie diverznej činnosti. Začala evakuácia Banskej Bystrice. Predsedníctvo SNR presunulo svoje
sídlo na Donovaly. 2.
čs. paradesantná brigáda zaujala obranné postavenie na
prístupových cestách k Banskej Bystrici v priestore Badína,
Vlkanovej a pri Šalkovej. Karol
Šmidke a plk. Aleksej Nikitič Asmolov vydali Bojový rozkaz HŠPO č. 21
o prechode partizánskych jednotiek do tylu okupačných vojsk. Karol
Šmidke a plk. A. N. Asmolov nariadili pplk. Branislavovi Manicovi pripraviť
HŠPO na prechod do hôr.
26.
október 1944
Veliteľstvo
1. ČSA na Slovensku a HŠPO sa presunulo na Donovaly, kde už predtým prišli
aj politické orgány povstania. Gen. Rudolf Viest vydal rozkaz
opustiť Banskú Bystricu do rána 27.10.1944. Frontové
divadlo Andreja Bagara malo posledné predstavenie v poľnom lazarete na
Starých Horách. Muničný
závod na Troch vodách ukončil svoju činnosť. Do tejto doby vyrobil
pre povstalcov 6.400 polkilogramových náložiek, 6.700 jednokilogramových
náložiek a 3.300 protitankových mín. Určení
dôstojníci HŠPO a pomocný personál so štábnou
rotou pod velením mjr. Vasilija Pavloviča Surkova odišli z Banskej Bystrice
do Hornej Tureckej. Oddiely
Stepana Fiodoroviča Kyrčanova, Fiodora J. Taratynova, Michaila Michajloviča
Michajlova, novobanský oddiel pod velením Jána Zemana,
oddiel Štefana Adamíka a Fiodora Gajdina z 2. čsl. partizánskej
brigády Za slobodu Slovanov sa sústredili v oblasti Ponickej Huty,
kde sídlil štáb a postupne prechádzali na Poľanu. Štáb
1. čsl. partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika sa s
dvomi rotami oddielu Suvorov presunul cez Banskú Bystricu a Staré
Hory nad Korytnickú dolinu. Z
Banskej Bystrice odišiel do hôr štáb 2. čsl. paradesantnej brigády
v ZSSR. Časť brigády v sile práporu tvorila zadný voj povstaleckých
jednotiek ustupujúcich k Starým Horám. Oddiely
partizánskeho zväzku Alexander Nevský sa po bojoch pri Žibritove
presunuli do oblasti Poľany na Kyslinky, štáb zväzku si vybudoval
základňu na chate Dudáš. Bojová
skupina Schill pokračovala v útoku a prenikla k obrannému postaveniu
2. čs. paradesantnej brigády pri Badíne a Vlkanovej. Predné
voje 18. SS divízie Horst Wessel prenikli cez Očovú, Zolnú,
Čerín do Hornej Mičinej a ohrozovali Banskú Bystricu z juhovýchodu.
Pri Ponikách sa spojil pravý prúd 18. SS divízie
postupujúci údolím Hrona s ľavým prúdom postupujúcim
cez Očovú a Bečov.
27.
október 1944
Na
Donovaloch sa uskutočnilo posledné stretnutie zástupcov Predsedníctva
SNR a KSS s predstaviteľmi armády a veliteľstvom HŠPO na Slovensku, kde
sa rozhodlo o prechode povstaleckej armády na partizánsky spôsob
boja. Nemecké
letectvo bombardovalo na Starých Horách ustupujúce partizánske
jednotky a časti povstaleckej armády. Ráno
do vyprázdnenej Banskej Bystrice vstúpili prvé nemecké
jednotky bojovej skupiny Schill a po nich jednotky 18. SS divízie Horst
Wessel. Na
Donovaloch sa zišla Rada na obranu Slovenska a riešila otázky národnooslobodzovacieho
boja slovenského ľudu v novej situácii. Bolo prijaté rozhodnutie
o prechode 1. ČSA na Slovensku na partizánsky spôsob boja a pokračovať
v aktívnom ozbrojenom zápase až do spojenia sa so Sovietskou armádou.
Veliteľ
1. ČSA na Slovensku gen. Rudolf Viest vydal v noci z 27. na 28. októbra
1944 zvláštny operačný rozkaz o prechode armády na partizánsky
spôsob boja. Okrem iného sa v ňom uvádza: "Organizovaný
odpor celej armády ako takej, po rozpadnutí niektorých
jednotiek, už nie je možný a preto jednotky čs. armády prejdú
v noci na 29.októbra 1944 podľa situácie na partizánsky
spôsob boja proti Nemcom."
Pre činnosť jednotiek boli vymedzené
nasledujúce priestory:
I.
skupina: pohorie Veľká Fatra
II.
skupina: južné svahy Nízkych Tatier
IV.
skupina: severné svahy Poľany
V.
skupina: južné svahy Nízkych Tatier
VI.
skupina: severné svahy Nízkych Tatie a Liptov
Armádne
jednotky mali vytvoriť samostatné skupiny podľa rozhodnutia veliteľov
príslušných zbraní; 2.čs.paradesantná brigáda
mala vytvoriť partizánske skupiny na severných a južných
svahoch Prašivej. Partizánske jednotky sa mali organizovať 100-200 členné
a to len z dobrovoľníkov a ľudí, ktorí boli "odhodlaní
pre vlasť znášať aj tie najťažšie obete". Zároveň bolo nariadené,
aby jednotky odchádzajúce do uvedených priestorov v priebehu
28. októbra vybrali proviant zo skladov, ktoré sa nachádzali
v priestore Donovál (Horný Jelenec, Staré Hory, Motyčky,
Jergaly, Donovaly,Bully a Bukovec). Čo sa týka bojovej techniky, materiálu
a áut bolo rozhodnuté, aby boli zatiahnuté "do neprehľadných
údolí" a dôležité súčiastky z nich "ako
zameriavače, úderníky a pod. boli zakopané, alebo zničené".
V tom čase, keď bol vydaný rozkaz o prechode 1.čs.armády na partizánsky
spôsob boja, velenie armády, ktoré sa nachádzalo
v Šport-hoteli na Donovaloch, už nemalo kontakt s jednotkami. Slovenská
vláda vydala na počesť dobytia Banskej Bystrice nemeckými jednotkami
"výzvu k slovenskej verejnosti". Ráno
sa skončila na Donovaloch činnosť Slobodného slovenského vysielača.
Štáb
2. čs. paradesantnej brigády sa presunul na Staré Hory a jednotky
do Moštenickej a Hiadeľskej doliny. Jednotky
178. divízie Tatra prerazili obranné postavenie I. TS v priestore
Kordíky, obsadili Harmanec a Ulmanku. Veliteľ plk. Jozef Tlach dal rozkaz
ustúpiť z Malého Šturca a vyviesť jednotky na Donovaly.
28.
október 1944
HŠPO
pod velením plk. A. N. Asmolova spolu s partizánskymi jednotkami,
časťou parabrigády i ďalšími povstaleckými vojakmi odišiel
z Donovál do hôr. Štáb
partizánskej brigády Jánošík vyšiel z Jasenskej
doliny na prechod pod Kráľovu hoľu. Rota
Konstantina Christofanoviča Danilova z oddielu Suvorov 1. československej partizánskej
brigády gen. M. R. Štefánika sa v priestore Jasenie-Kyslá
stretla v boji s vojakmi pluku nemeckej jednotky divízie SS Adolf Hitler.
Partizáni zlikvidovali 20 nemeckých vojakov a získali 2
zajatcov.
29.
október 1944
Po
obsadení Banskej Bystrice fašisti nasadili hlavné sily do prečesávania
lesov. Postupovali na troch smeroch. Od Liptovských Revúc na Liptovskú
Osadu postupovala brigáda Dirlewanger, od Starých Hôr na
Donovaly bojová skupina Schill a cez Moštenickú dolinu na Kyslú
vodu jednotky 18. SS divízie Horst Wessel. Bojová skupina Wittenmeyer
uzatvárala cestu cez Vyšnú Bocu a Čertovicu. Právomoc
HŠPO bola rozšírená na celé územie Československa.
Vytvoril sa Hlavný štáb partizánskeho hnutia v Československu
na čele s plk. Aleksejom Nikitičom Asmolovom. Na
spoločnej porade politických predstaviteľov SNP a vojenských činiteľov
v tábore 1. československej partizánskej brigády J. V.
Stalina pod Prašivou vznikol Hlavný štáb partizánskeho
hnutia v Československu ako jediný operatívny a organizačný
orgán partizánskeho hnutia na celom československom území.
Na
porade HŠPH v Československu s veliteľom 2. československej paradesatnej brigády
v ZSSR plk. Vladimírom Přikrylom bolo dohodnuté podriadenie parabrigády
veleniu HŠPH na čele s plk. A. N. Asmolovom. 5.
oddiel 1. čsl. partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika
zasiahol spolu s oddielmi 1. čsl. partizánskej brigády J. V. Stalina
do obranných bojov pri Tureckej.
30.
október 1944
Gen.
Herman Höffle za spoluúčasti predstaviteľov ľudáckeho režimu
na čele s dr. Jozefom Tisom usporiadal v Banskej Bystrici vojenskú slávnosť.
Dr. Jozef Tiso slúžil slávnostnú omšu. Vyznamenal príslušníkov
SS a verejne poďakoval Hitlerovi. Do
tohoto dňa zajali Nemci vyše 10.000 povstalcov, ukoristili asi 80 diel, 600
nákladných áut, 1 obrnený vlak, 1 nákladný
vlak, 300 koní a získali štátnu pokladnicu s hotovosťou
2,8 miliardy korún.
Materialy
boli čerpané z
knihy : Armáda v Slovenskom národnom povstaní
(Václav
Štefanský)