Niekoľko slov ku postaveniu armády

pri prípravách SNP

 

Druhá svetová vojna a národnooslobodzovací zápas našich národov sú a ešte dlhší čas ostanú kľúčovými témami našej historiografie. Osobitné miesto v nich má Slovenské národné povstanie ktoré vošlo do histórie ako jeden z najmasovejších a najvyhranenejších aktov európskej protifašistickej rezistencie a patrí  k najsvetlejším stránkam slovenských národných i československých štátnych dejín.

 

Celá ťarcha neľahkých bojov spočívala na pleciach príslušníkov I. československej armády na Slovensku a partizánov. I. československá armáda bola hlavnou ozbrojenou silou SNP v jeho prvom období. Bez nej by sa boj proti fašistickým okupantom nemohol rozrásť do takých rozmerov a nadobudnúť takých rozmerov ako ho poznáme.

 

Bezprostredne po oslobodení v rokoch 1945-1948 sa o armáde v povstaní písalo dosť jednostranne, s hlavným akcentom len na účasť armády, kým partizáni ostávali v úzadí, alebo sa podceňovali. Na začiatku päťdesiatych rokov prišiel druhý extrém, keď sa armáda nedoceňovala a zaznával sa jej prínos v národnooslobodzovacom boji.

 

Vojenské prípravy povstania neboli zďaleka bez problémov. Nemalé ťažkosti spôsobovala zložitosť politického boja o charakter odbojového hnutia a pripravovaného povstania a v mnohých prípadoch aj rivalita medzi jednotlivými skupinami dôstojníkov. Až po takmer štvormesačnom úsilí a 27. apríla 1944 podarilo Slovenskej národnej rade záväzne rokovať s pplk. gšt. Jánom Golianom, ktorý o januára 1944 zastával funkciu náčelníka štábu Veliteľstva pozemného vojska (VPV) v Banskej Bystrici. Goliana si do funkcie náčelníka štábu VPV vybral sám Gen. Turanec veliteľ pozemného vojska.

 

Vývoj situácie na sovietsko-nemeckom fronte čoraz viac potvrdzoval, že oslobodzovanie Československa sa začne od východu a prvým oslobodeným územím bude Slovensko. Túto skutočnosť si už koncom roku 1943 dostatočne uvedomovali aj v Londýne, napriek tomu, že tam prevládala nedôvera  protifašistickú aktivitu slovenského ľudu a armáda sa považovala za pevnú oporu Tisovho režimu.

 

Začal sa cieľavedomý a systematický zápas a slovenskú armádu. Značná časť dôstojníkov sa síce stavala za Československú republiku a uznávala Benešovú autoritu, ale nechcela mať nič spoločné s jeho čechoslovakizmom. Československo-sovietska zmluva podpísaná 12. decembra 1943 už však nenechávala nikoho na pochybách, že Československá republika bude obnovená a s veľkou pravdepodobnosťou sa dalo rátať, že na jej čele bude stáť Beneš.     

 

Napriek uvedeným skutočnostiam, získanie pplk. gšt. Goliana na stranu SNR a utvorenie Vojenského ústredia znamenalo zásadný pozitívny krok vo vojenských prípravách povstania. Do tohto obdobia spadá aj začiatok postupného odklonu Goliana a jeho skupiny pod jednoznačnej politickej a organizačnej orientácie na Londýn, preto KSS a SNR mohli úspešne pokračovať  zápase o politický charakter pripravovaného povstania a miesto slovenskej armády v ňom.

 

 

Historický kalendár udalostí

od 1. januára do 30. októbra 1944

 

1. január 1944

Veliteľom pozemného vojska v Banskej Bystrici bol miesto gen. Antona Pulanicha vymenovaný gen. Jozef Turanec. Náčelník štábu pplk. František Urban odovzdal funkciu pplk.gšt. Jánovi Golianovi.

 

5.-6. január 1944

V obci Podlavice (teraz súčasť Banskej Bystrice) konala sa schôdza ilegálnej KSS za účasti 18 ilegálnych pracovníkov z rôznych miest, ktorí sa oboznámili s prípravou  ozbrojeného povstania a vytváraním partizánskych jednotiek.

 

23. marec 1944

Prezident dr. Edvard Beneš vzal na vedomie informáciu o Slovenskej národnej rade a poveril dočasným vedením príprav povstania v armáde na Slovensku pplk.gšt. Jána Goliana, náčelníka štábu Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici.

 

27. apríl 1944

Dohodou sa skončili rokovania predstaviteľov ilegálnej KSS a SNR s pplk.gšt. J. Golianom a ďalšími vyššími odbojovými dôstojníkmi. Vytvorené bolo Vojenské ústredie SNR, ktoré ako vrcholný orgán vojenského protifašistického odboja malo pripraviť jednotky slovenskej armády na účasť v celonárodnom povstaní podľa koncepcie KSS a SNR. Vojenské ústredie malo nadviazať kontakty s partizánskymi skupinami a všestranne ich podporovať, najmä vo vyzbrojovaní. Styk s partizánmi mal zabezpečovať mjr. Jozef Marko.

 

28. apríl 1944

Pplk.gšt. Ján Golian a mjr. Jozef Marko stretli sa v byte Rudolfa Fraštackého so spravodajským dôstojníkom škpt. Jaroslavom Krátkym a dohovorili podrobnosti o spojení so zahraničím.

 

14. máj 1944

Prezident dr. Edvard Beneš vymenoval za veliteľa Vojenského ústredia pplk.gšt. Jána Goliana, ktorý sa tak dostal do podriadenosti SNR i prezidenta, čo komplikovalo vojenské prípravy povstania.

 

15. jún 1944

Pplk.gšt. Ján Golian poslal do Londýna stanovisko Vojenského ústredia k základným otázkam vojenskej koncepcie príprav povstania. Išlo o zásadné stanovisko k využitiu slovenskej armády na východnom Slovensku.

 

26. jún 1944

Pplk.gšt. Ján Golian žiadal MNO v Londýne, aby nedovolili bombardovať Dubovú a Podbrezovú, nakoľko ležia v záujmovom priestore povstania. Napriek tomu sa 20.8.1944 bombardovanie Dubovej uskutočnilo.

 

28. jún 1944

Vojenské ústredie SNR poslalo rádiogramom do Londýna Vojenský plán povstania, ktorý na druhý deň predložilo na prerokovanie SNR.

 

29. jún 1944

V Bratislave zasadala SNR (prvýkrát sa rokovania zúčastnil aj Karol Šmidke). Posúdila plán povstania, ktorý predložilo Vojenské ústredie a rozhodla sa poslať do Moskvy delegáciu, ktorá by dohovorila spoločný postup so Sovietskou armádou. Na zasadaní bol nekompromisne zdôraznený ľudový charakter povstania. Uznesenie SNR uložilo VÚ venovať osobitnú pozornosť dvom východoslovenským divíziám a ich súčinnosti so Zápoľnou armádou.

 

20. júl 1944

V Žarnovickej doline neďaleko Čremošného v poľovníckej chate bratov Ursínyovcov sa konala porada ilegálnej SNR so zástupcami Vojenského ústredia. Posúdili politickú situáciu a stav vojenských príprav povstania a riešili aj otázku spolupráce armády a partizánov. Vojenskí predstavitelia sa snažili presadiť podriadenie partizánskeho hnutia jednotnému vojenskému veleniu, čo predstavitelia KSS odmietli.

 

V noci z 25. na 26. júla 1944

V priestore Liptovskej Osady pri Ružomberku bola vysadená prvá partizánska organizátorská skupina, ktorej velil npor. Peter Aleksejevič Veličko. Komisárom skupiny  bol A. K. Ľach, náčelníkom štábu J. J. Černogorov. Skupina mala 11 členov, z toho dvaja  boli Slováci. Od 26.7.1944 do konca vojny vysadil HŠPH v Kyjeve na území Slovenska 53 organizátorských skupín s asi 1.200 osobami.

 

 

 

 

4. august 1944

Delegácia SNR v zložení Karol Šmidke a pplk. Mikuláš Ferjenčík odletela do Moskvy s úlohou podať zahraničnému byru KSČ, ostatným čsl. predstaviteľom i sovietskej vláde informácie o prípravách a koncepcii protifašistického povstania na Slovensku a koordinovať povstaleckú akciu s velením Sovietskej armády.

 

5. august 1944

Pplk.gšt. Ján Golian vydal prvé základné dokumenty pre zápoľnú armádu: Osobitný rozkaz pre sústredenie a obranu priestorov posádok strategického trojuholníka Banská Bystrica - Brezno - Zvolen. Spravodajský rozkaz pre posádky zapojené do príprav ozbrojeného vystúpenia, v ktorom určil úlohy pre sústreďovanie správ o zámeroch, presunoch a sile nepriateľských jednotiek.

 

 V noci z 5. na 6. augusta 1944

Na základni partizánskej skupiny P. A. Veličku na Veľkej holi v Nízkych Tatrách bola vysadená 15-členná organizátorská partizánska skupina por. Ladislava Kalinu. Komisárom skupiny bol Peter Boršč, náčelníkom štábu Jevgenij Pavlovič Voľanskij. V skupine bolo 7 sovietskych partizánov a 8 Slovákov. Výsadku sa podarilo nadviazať kontakty s funkcionármi ilegálnej KSS v Liptovskom Mikuláši, Ružomberku, Nemeckej (dnes Slovenskej) Ľupči a s ďalšími liptovskými a tiež horehronskými ilegálnymi pracovníkmi.

 

7. august 1944

Na partizánskej základni P. A. Veličku na Veľkej holi v Nízkych Tatrách bola vysadená 8-členná desantná organizátorská partizánska skupina, ktorej velil npor. Ernest Bielik. Politickým komisárom skupiny bol Jozef Mičudík, náčelníkom štábu Jakov Dmitrijevič Jermakov. V skupine boli 4 Slováci. Desant nadviazal kontakty s ilegálnymi pracovníkmi KSS a RNV v Ružomberku, Brezne a na Horehroní. V noci zo 7. na 8. august 1944 V priestore Veľkej hole v Nízkych Tatrách na základni skupiny P. A. Veličku bola vysadená  22-členná desantná skupina kpt. Alekseja Semjonoviča Jegorova s politickým komisárom G. S. Myľnikovom, náčelníkom štábu Anatolijom Pavlovičom Ržeckým. V skupine boli 3 Slováci. Skupina nadviazala spojenie s odbojovými pracovníkmi v Brezne a Banskej Bystrici. V priestore Veľkej hole na Veličkovej základni bola vysadená aj 8-členná desantná organizátorská partizánska skupina npor. Michala Sečanského s politickým komisárom Antonom Šagátom a náčelníkom štábu Petrom Jakovlevičom Chimičom. Štyria príslušníci desantu boli Slováci. Skupina nadviazala kontakty s obyvateľmi pohronských obcí a ilegálnou organizáciou KSS v Banskej Bystrici.

 

8. august 1944

Pod Prašivou sa uskutočnilo stretnutie Petra Aleksejeviča Veličku, veliteľa organizátorskej výsadkovej partizánskej skupiny s Viliamom Žingorom, organizátorom partizánskeho hnutia v Turci.

 

9. august 1944

MNO slovenskej armády vydalo rozkaz Veliteľstvu pozemného vojska v Banskej Bystrici  na zorganizovanie rozsiahlejšej akcie na očistenie lesov Nízkych Tatier od partizánov.

 

10. august 1944

Začala sa rozsiahla protipartizánska akcia v Nízkych Tatrách, ktorú riadil gen. Jozef Turanec. Akcia mala negatívny výsledok. Partizáni boli včas upozornení, aby sa z týchto priestorov stiahli. Prípadné stretnutie vojakov s partizánmi bolo priateľské, vojaci sa pridávali k partizánom, alebo predstierali bezvýsledné prehľadávanie terénu. Štáb partizánskej skupiny E. Bielika vydal v dôsledku pripravovanej "čistky lesov" trestnými oddielmi slovenskej armády a žandárstva rozkaz k presunu skupiny do Bukoveckej doliny. Komisár partizánskej skupiny M. Sečanského Anton Šagát spolu s ďalšími partizánmi tejto skupiny zišiel do obce Pohronský Bukovec, kde prehovoril k zhroma ždeným obyvateľom obce.

 

11. august 1944

Ľudácka vláda vyhlásila na území Slovenska s platnosťou od nasledujúceho dňa stanné právo, ktoré malo zamedziť ďalším akciám partizánov a ostatných antifašistov. Jeho realizáciu však nemal kto zabezpečiť, pretože nižšie články štátneho aparátu boli už rozložené. Partizánska skupina A. S. Jegorova sa v dôsledku pripravovanej protipartizánskej trestnej expedície príslušníkov slovenskej armády a žandárstva do lesov Nízkych Tatier presunula na kótu 1 186 do Bukoveckej doliny.

 

12. august 1944

Partizánska organizátorská skupina Petra Aleksejeviča Veličku sa presunula z Prašivej  do Kantorskej doliny v Turci. Tu sa rozrástla o domácich, českých, sovietskych a francúzskych dobrovoľníkov, takže vytváraním nových oddielov sa skupina postupne formovala na brigádu.

 

13. alebo 14. august 1944

Veliteľ desantu E. Bielik sa prostredníctvom Cyrila Demetera stretol v Kyslej doline s politickým poradcom veliteľa Vojenského ústredia SNR pplk. J. Goliana kpt. Milanom Polákom. Na stretnutí prerokovali dodávky zbraní, vojenského materiálu i finančnú podporu pre partizánov na Prašivej.

 

17. august 1944

A. S. Jegorov a A. P. Ržeckij osobne zabezpečili prevoz rozličných druhov potravín z nemeckého skladu vo Svätom Ondreji (dnes súčasť Brusna) do Bukoveckej doliny. Pri tejto akcii značnou mierou pomohli civilní zamestnanci skladu. Partizáni do Bukoveckej doliny odviezli asi 9 ton potravín. V noci zo 17. na 18. augusta 1944 veliteľ partizánskej skupiny A. S. Jegorov sa v Hiadeľskej doline stretol s mjr. Samuelom Sekurisom, veliteľom vojenskej posádky v Brezne a mjr. Júliusom Noskom, náčelníkom  štábu Vojenského ústredia SNR pre prípravu SNP. Na stretnutí boli prerokované dodávky zbraní, streliva, šatstva i finančná pomoc partizánom. Veliteľ partizánskej skupiny A. S. Jegorov sa v byte por. Majlinga v Banskej Bystrici stretol s pplk. Jánom Golianom, pplk. B. Manicom, mjr. A. Cyprichom a škpt. Š. Hanusom. Na stretnutí bol prítomný aj predseda ilegálneho OV KSS v Banskej Bystrici Michal Balko a jeho zástupca Ján Majling. Účastníci porady prerokovali dodávky zbraní, munície a šatstvapre partizánov z vojenských skladov. Prejednali koordináciu partizánskych a vojenských akcií a prechod vojenských posádok k partizánom.

 

18. august 1944

Velitelia partizánskych skupín M. Sečanský a A. S. Jegorov sa v Banskej Bystrici stretli s náčelníkom štábu Vojenského ústredia SNR pre prípravu povstania mjr. Júliusom Noskom. Na stretnutí sa dohodli o dodávke a množstve zbraní pre partizánov.

 

20. august 1944

Anglo-americké lietadlá 15. US Army Air Force zo základne v južnom Taliansku bombardovali rafinériu v Dubovej. Zničili sklady pohonných hmôt, s ktorými sa počítalo pre povstanie. Bombardovanie bolo uskutočnené i napriek tomu, že pplk.gšt. Ján Golian zaslal depešu do Londýna, v ktorej žiadal, aby Dubová a Podbrezová neboli bombardované. Velenie partizánskej jednotky A. S. Jegorova organizovalo vynášanie zbraní a munície z vojenských skladov do partizánskeho tábora na Jasenské hole. Partizánom pomáhali obyvatelia obcí Hiadeľ, Moštenica, Medzibrod, Lučatín, Slovenská  Ľupča, Pohronský Bukovec, Ondrej, Ľubietová, Šajba (dnes Strelníky), Povrazník, Poniky a i.

 

22. august 1944

K partizánom na Prašivej prešli dve roty slovenských vojakov z Kyslej vody aj s veliteľmi. Vojaci boli zadelení k partizánskym oddielom Alekseja Semjonoviča Jegorova, Ernesta Bielika a Michala Sečanského. V noci z 22. na 23. august 1944 Velitelia spojených partizánskych oddielov A.S.Jegorov, M. Sečanský a E. Bielik sa v lese severne od Hiadľa stretli s mjr. Júliusom Noskom, náčelníkom štábu Vojenského ústredia pre prípravu povstania. Na porade boli prerokované dodávky zbraní pre partizánov. Major J. Nosko žiadal partizánov, aby oddialili aktívne vystupovanie. Partizánski velitelia s tým nesúhlasili. V priestore Priechod-Baláže bola vysadená partizánska skupina Vorobjov.

 

23. august 1944

V Banskej Bystrici sa stretol pplk.gšt. Ján Golian s partizánskym veliteľom Aleksejom Semjonovičom Jegorovom. Rokovali o spolupráci a ďalších dodávkach zbraní z vojenských skladov. Veliteľstvo pozemného vojska v Banskej Bystrici (veliteľ gen. Jozef Turanec) vydalo pre vojenské a politické orgány slovenského štátu obežník s pokynmi na vytvorenie vojenských asistenčných jednotiek proti partizánom.

 

24. august 1944

Pplk.gšt. Ján Golian, plk.gšt. Viliam Talský, mjr.gšt. Július Nosko a Ján Ševčík sa zišli  na VPV v Banskej Bystrici a na základe správ plk.gšt. Viliama Talského o sústredení nemeckých divízií na južnej Morave prišli k záveru, že slovenská armáda vystúpi na  odpor ak nemecké okupačné jednotky prekročia na západe rieku Váh po Žilinu, na severe Váh po Štrbu a na juhu štátne hranice. Pplk.gšt. Ján Golian predpokladal, že okupácia sa začne z 26. augusta na 27. august alebo 28. august. Veliteľ partizánskej jednotky Ernest Bielik prevzal od ilegálnej KSS v Banskej Bystrici 350 pušiek, 42 ľahkých guľometov, 25-30 debničiek granátov, strelivo a ďalší materiál.

 

25. august 1944

Pplk.gšt. Ján Golian na základe správ o sústreďovaní nemeckých vojsk na česko-nemeckých hraniciach vydal veliteľom posádok "osobitnú tajnú inštrukciu" pre prípad okupácie Slovenska nacistickými vojskami. Náčelník štábu partizánskej  jednotky Alekseja Semjonoviča Jegorova, Anatolij Pavlovič Ržeckij sa stretol s odbojovým dôstojníkom mjr. Antonom Cyprichom, prednostom výzbrojného oddelenia VPV v Banskej Bystrici. Na základe dohody partizáni na Prašivej dostali 1.300 pušiek, 240 guľometov, 32.000 nábojov, 6.500 granátov a 100 pištolí. Z organizátorskej partizánskej jednotky Alekseja Semjonoviča Jegorova bola sformovaná 1. čsl. partizánska brigáda J. V. Stalina.

 

26. august 1944

Plk.gšt. Viliam Kanák prevzal funkciu veliteľa brannej výchovy v Banskej Bystrici. Jednotky určené pre obranu taktického trojuholníka zaujali na základe tajných inštrukcií pplk.gšt. Jána Goliana obranné priestory s ostrým strelivom. K večeru začali budovať opevnenie. Neobsadený zostal iba smer Žiar nad Hronom, pretože jednotku, ktorá bola na tento smer určená, držal na Pohroní gen. Jozef Turanec v akcii proti partizánom. K zásahu nemeckých jednotiek nedošlo, preto jednotky boli stiahnuté do kasární. Velitelia Spojených partizánskych oddielov A.S.Jegorov, M. Sečanský a E. Bielik sa na spoločnej porade v Liptovskej Lúžnej dohodli, že okrem Ružomberka a Brezna obsadia v noci z 28. na 29. august aj Banskú Bystricu.

 

27. august 1944

Na spoločnej porade ilegálnych pracovníkov KSS z Banskej Bystrice so štábom Spojených partizánskych oddielov A.S.Jegorova, E. Bielika a M. Sečanského došlo k rozdeleniu úloh zameraných na ochranu muničných skladov, vojenskej výzbroje a proviantu v priestore Zvolen a Banská Bystrica.

 

28. august 1944

Pplk.gšt. Ján Golian sa na VPV v Banskej Bystrici stretol s plk. Viliamom Talským a prerokoval s ním spôsob začiatku otvorených vojenských akcií. Zhodli sa v tom, že začiatok povstania určí plk.gšt. Viliam Talský po dohode a nadviazaní spojenia s Červenou armádou. Dohovorili sa i o druhom možnom variante, že začiatok povstania určí pplk. Ján Golian a plk. Viliam Talský sa s dvoma divíziami pridá. Pplk. Ján Golian vydal rozkaz posádkovým veliteľstvám a posádkovým správam, zabezpečujúcim pohotovosť posádok v prípade nemeckého pokusu o okupáciu Slovenska. Pplk. Branislav Manica z poverenia ilegálneho Vojenského ústredia vo večerných hodinách prišiel na štáb partizánskej brigády A. S. Jegorova do Hiadeľskej doliny, kde od A.P.Ržeckého, náčelníka štábu brigády, žiadal odklad partizánmi plánovaného obsadenia Banskej Bystrice. Po jeho odchode prišli za Ržeckým odbojoví pracovníci z Banskej Bystrice, ktorí obsadenie mesta urgovali a pripravili na 29. augusta 1944. Príslušníci 2. československej partizánskej brigády Za slobodu Slovanov obsadili Hájniky a Uľanku.

 

29. august 1944

Skupina vojakov na čele s npor. Štefanom Hanusom na príkaz pplk.gšt. Jána Goliana okolo 09.00 hod. zatkla neďaleko letiska Tri Duby gen. Jozefa Turanca. Hlavný veliteľ pozemných vojsk prišiel do Banskej Bystrice zabezpečiť poriadok. Odviezli ho do tábora Jegorovovej partizánskej brigády na Prašivej. Pplk.gšt. Ján Golian na základe správy o vstupe nemeckých vojsk na Slovensko okolo 10.00 hod. vyhlásil najvyšší stupeň bojovej pohotovosti všetkým vojenským posádkam podliehajúcim Veliteľstvu pozemného vojska v Banskej Bystrici. Náčelník štábu partizánskej brigády Jánošík Jakov Dmitrijevič Jermakov nariadil veliteľom 2. roty, 3. roty a prieskumnej čaty uvedenej brigády, aby sa do 14.00 hod. spojili s partizánskou brigádou kpt. Jána Nálepku a 1. čs. partizánskou brigádou J. V. Stalina a aby spoločne s nimi začali obsadzovať Banskú  Bystricu. Velenie partizánskej brigády Jánošík (veliteľ npor. Ernest Bielik), partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku (veliteľ npor. Michal Sečanský) a 1. čs. partizánskej brigády  J. V. Stalina (veliteľ A. S. Jegorov) nadviazalo spojenie s náčelníkom štábu Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici pplk. Jánom Golianom za účelom obsadenia Banskej Bystrice. O 19.00 hod. na príkaz pplk.gšt. Jána Goliana boli na Veliteľstve  pozemného vojska v Banskej Bystrici zatknutí germanofilskí dôstojníci plk. V. Kanák a plk. Ondrej Zverin. Po rozhlasovom prejave gen. Ferdinanda Čatloša pplk.gšt. Ján Golian vydal telefonický rozkaz veliteľom posádok: "Začnite s vysťahovaním platí od 20.00 hod. dnešného dňa." Na druhý deň bol rozkaz potvrdený písomne. Začalo Slovenské národné povstanie. Doplňovacie okresné veliteľstvo v Banskej Bystrici dostalo rozkaz povolať pre jednotky rozmiestnené v strategickom trojuholníku Banská Bystrica-Brezno-Zvolen do zbrane dva odvodné ročníky 1938 a 1939. V prvých dňoch SNP sa do bojov proti nemeckým okupačným jednotkám zapojilo 18.000 vojakov a dôstojníkov slovenskej armády. Vzniklo slobodné povstalecké územie, ktoré siahalo na východe po Levoču, Spišskú Novú Ves, Dobšinú; na západe po Žilinu a Bánovce nad Bebravou, zahŕňalo aj časť okresu Zlaté Moravce; na severe a juhu sa krylo s vtedajšou štátnou hranicou. Povstanie zasiahlo vyše 30 okresov s rozlohou asi 20.000 km2 a s približne 1.700,000 obyvateľmi. Pplk. gšt. Ján Golian bol povýšený do hodnosti plukovníka.

 

30. august 1944

Po 4.00 hod. príslušníci partizánskej brigády Jánošík, partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku a 1. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina obsadili pod velením kpt. A. P. Ržeckého Banskú Bystricu. O 7,45 hod. západoeurópskeho času v československom vysielaní britského rozhlasu bola vysielaná výzva čs. ministra NO gen. S. Ingra, v ktorej vyhlásil, že vojenské jednotky spolu s partizánskymi oddielmi sa stali súčasťou Československej armády. O hodinu neskôr bola vysielaná Výzva čs. vlády, v ktorej aj samotná vláda potvrdila, že bojujúce jednotky vyhlasuje za súčasť čs. brannej moci. Na prvom legálnom zasadnutí RNV v Banskej Bystrici vydali vyhlášku, v ktorej oznámili, že RNV preberá všetku výkonnú moc v meste. RNV sa konštituovali aj v obciach okresu Banská Bystrica. Delostrelecký protilietadlový pluk z Dubovej sa presunul v ranných hodinách s plnou výzbrojou do Banskej Bystrice, aby s časťami síl bránil vzdušný priestor Banskej Bystrice a s časťami sílletisko Tri Duby a železničný uzol Zvolen. Plk.gšt. Ján Golian vydal písomný rozkaz povstaleckým jednotkám, ktorý potvrdzoval predchádzajúci telefonický rozkaz o začatí ozbrojeného boja proti nemeckým okupantom. O 09.00 hod. zvolal plk.gšt. Ján Golian zhromaždenie dôstojníkov posádky Banská Bystrica, na ktorom oznámil, že Slovensko je od 29. augusta 1944 vo vojnovom stave s Nemeckom, a že armáda je súčasťou Československej armády na oslobodenom území. O 10.15 hod. plk.gšt. Ján Golian hlásil na čs. MNO v Londýne začatie ozbrojeného vystúpenia a celkovú situáciu na Slovensku. Zároveň žiadal o urýchlenú pomoc. O 11.00 hod. vysielal Slobodný slovenský vysielač vo svojej prvej relácii "Proklamáciu vojenského revolučného vedenia" adresovanú príslušníkom slovenskej armády. V mene predsedníctva Ústredného národného výboru bola prednesená aj výzva k obyvateľstvu a národným výborom na podporu povstania. Večer o 18.00 hod. nemecké letectvo podniklo prvý útok na vysielač v Banskej Bystrici.

 

31. august 1944

Na veliteľstve pozemného vojska v Banskej Bystrici sa vytvorilo Veliteľstvo 1. ČSA na Slovensku. Jadrom sa stali dôstojníci z vojenského ústredia na čele s plk. Jánom Golianom. Podľa rozhodnutia MNO v Londýne sa povstalecké jednotky stali súčasťou Československej armády. Pri Veliteľstve 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici bol zriadený tzv. partizánsky referát. Jeho prednostom bol menovaný pplk. Branislav Manica, ktorý už v čase príprav SNP pôsobil ako styčný dôstojník medzi Vojenským ústredím SNR a partizánmi. Partizánsky referát sa do vytvorenia HŠPO na Slovensku staral o zásobovanie partizánov výstrojom, potravinami, zbraňami a finančnými prostriedkami. Plk.gšt. Ján Golian vydal nariadenie, podľa ktorého sa vytvorila pevná organizačná štruktúra povstaleckých jednotiek zložená z Veliteľstva 1. ČSA na Slovensku a jemu podliehajúcich dvoch obranných oblastí: VOO-1 v Banskej Bystrici veliteľ plk. Pavol Kuna a VOO-2 v Liptovskom Mikuláši veliteľ plk. Ladislav Bodický, ktorý 6.9.1944  bol vymenený pplk.pech.Jánom Černekom. Ján Masaryk, čs. minister zahraničia poslal  čs. veľvyslancovi do Washingtonu depešu, v ktorejmu oznámil, že vláda vyhlásila bojujúce jednotky slovenského vojska, partizánov i civilné osobyza jednotky regulárnej čs. armády a požiadala "všechny tři velké Spojence" aby ich uznali a vyhlásili za spojenecké vojsko. Vláda USA tak urobila 7.9.1944. Dňa 11.10.1944 priznáva čs. jednotkám právo vojenskej spojeneckej armády vláda Sovietskeho zväzu a v polovici októbra aj vláda Veľkej Británie. Do Banskej Bystrice prišli funkcionári ilegálnej KSS. Sekretariát ÚV KSS tvorili Gustáv Husák, Rudolf Blažovský, Ondrej Pavlík, Samuel Takáč, Ján Púll, Michal Falťan a ďalší. Príslušníci 2. čs. partizánskej brigády Za slobodu Slovanov obsadili Staré Hory, Potkanovú, Nižnú a Vyšnú Revúcu.

  

 

 

1. september 1944

Plk.gšt. Ján Golian bol oficiálne povýšený do funkcie veliteľa a mjr.gšt.Július Nosko do funkcie náčelníka štábu Veliteľstva armády. V harmaneckých papierňach začali tlačiť povstaleckýdenník Útok, ktorý vychádzal do 9.10.1944. Prvé číslo vyšlo v náklade 50.000 výtlačkov. Celkom vyšlo 33 čísiel. SNR vydala Deklaráciu a prebrala všetku zákonodárnu, vládnu a výkonnú moc na Slovensku do svojich rúk.

 

2. september 1944

Po úteku z "čestnej väzby" prišiel okolo obeda do Banskej Bystrice minister národnej  obranygen. Ferdinand Čatloš. Plk.gšt. Ján Golian ho na príkaz čs. vlády v Londýne dal zaistiť a odmietol jeho spoluprácu. Veliteľ 1. ČSA na Slovensku plk.gšt. Ján Golian rozkazom č. 5ustanovil s platnosťou od 31. augusta 1944 veliteľov dvoch obranných oblastí, veliteľov piatich peších plukov a dvoch delostreleckých oddielov. Veliteľ  partizánskej brigády Jánošík Ernest Bielik vydal rozkaz na presun oddielov Jána Katrušina, Demiana Petroviča Vozňuka a Ivana Fjodoroviča Riabykina z Banskej Bystrice k Červenej Skale a Telgártu. Štáb 1. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina vydal rozkaz riaditeľovi štátnej rafinérie v Dubovej vydať pohonné hmoty pre potreby partizánov. Prvý deň brigáda prevzala 5.000 litrov benzínu a desaťtisíce litrov v ďalších dňoch.

 

4. september 1944

V noci zo 4. na 5. 9. 1944 sa vrátila zo ZSSR do Banskej Bystrice delegácia SNR vedená Karolom Šmidkem, ktorá v Moskve prerokovala pomoc SNP, presun 2. čs. paradesantnej brigády a 1. čs. stíhacieho pluku na povstalecké územie. O svojom rokovaní informovali zasadanie SNR.

 

5. september 1944

SNR vyhlásila mobilizáciu záložníkov do 35 rokov. Plénum SNR zvolilo 6-členné predsedníctvo SNR. Tvorili ho: Karol Šmidke, dr. Gustáv Husák,Daniel Ertl za KSS,  dr. Vavro Šrobár, dr. Jozef Lettrich a Ján Ursíny za DS. Po mobilizácii sa počet príslu šníkov povstaleckej armády zvýšil na 47.000 osôb. Plk.gšt.Ján Golian bol povýšený na brigádneho generála. Zároveň sa stal členom SNR, ktorá vytvorila Povereníctvo národnej obrany. Do funkcie povereníka bol menovaný pplk.vet.MVDr.Mikuláš Ferjenčík.

 

6. september 1944

V Banskej Bystrici začal vychádzať Bojovník ako orgán 1. ČSA na Slovensku. Celkom vyšlo 42 čísiel v náklade 20-25.000 výtlačkov. V noci z 5. na 6. september 1944 priletela doBanskej Bystrice sovietska vojenská misia vyslaná štábom 1. UF maršala Ivana Stepanoviča Koneva, ktorú viedol mjr. Ivan Ivanovič Studenskij-Skripka.

 

7. september 1944

Veliteľstvo 1. ČSA na Slovensku zriadilo na Starých Horách poľnú nemocnicu, ktorej velil npor. MUDr. Karol Šiška. Predsedníctvo SNR vymenovalo na návrh KSS Karola Šmidkeho za veliteľa partizánskych oddielov na Slovensku.

 

9. september 1944

V Banskej Bystrici začala KSS vydávať svoj ústredný tlačový orgán Pravda (vyšlo 40 čísiel).Posledné číslo Pravdy vyšlo 25.10.1944 v Medzibrode. Gen. Ján Golian vydal rozkaz k reorganizácii 1. ČSA na Slovensku. Rozkazom zrušil dve vojenské obranné oblasti a vytvoril šesť taktických skupín a leteckú skupinu. Rozkaz platil od 10.9.1944 od 20.00hod.

 

10. september 1944

1. TS zriadila v obciach Zvolenské Nemce, Selce, Šalková výcvikové stredisko s cieľom vystrojiť, vycvičiť a bojovo stmeliť pešie jednotky pre armádnu zálohu. Stredisko vycvičilo celkom 5 peších práporov.

 

11. september 1944

Veliteľstvo 1. československej armády na Slovensku vydalo 1.500 legitimácií pre príslušníkov brigády kpt. Jána Nálepku. Legitimácie podpísal veliteľ 1. ČSA na  Slovensku gen. Ján Golian.

 

12. september 1944

Plenárne zasadnutie SNR schválilo na základe návrhu KSS vytvorenie Rady na obranu Slovenska s úlohou organizovať "obranu Slovenska brannou mocou a partizánskymi oddielmi na Slovensku". Nariadením SNR č. 14/44 bola zriadená Rada na obranu Slovenska ako najvyšší orgán SNR pre riadenie a zabezpečovanie ozbrojeného boja počas SNP. Predsedom sa stal veliteľ 1. ČSA gen. Ján Golian a od 7.10.1944 gen. Rudolf Viest. Členovia kpt. Milan Polák, mjr. Jozef Marko, pplk. Mikuláš Ferjenčík, za SNR Karol Šmidke (KSS) a Peter Zaťko (DS), za HŠPO plk. Aleksej Nikitič Asmolov a Rudolf Slánský. Partizánsky referát pri veliteľstve 1. ČSA na Slovensku vydal pre partizánsku brigádu Jánošík 600 ks partizánskych legitimácií s podpisom veliteľa 1. ČSA gen. Jána Goliana. Legitimácie prevzal náčelník štábu brigády kpt. J. D. Jermakov.

 

13. september 1944

Povstalecká delegácia sa vrátila z Kyjeva na letisko Tri Duby s odporúčaním zriadiť Hlavný štáb partizánskeho hnutia na Slovensku, ktorý by koordinoval činnosť vojenských a partizánskych jednotiek. Veliteľ 1. čs. armády na Slovensku generál Ján Golian vydal rozkaz o spolupráci armády s partizánskymi jednotkami. Partizánsky referát pri Veliteľstve 1. ČSA na Slovensku vydal 220 legitimácií pre oddiel 1. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina rozmiestnený v Bukovci. Na rozkaz veliteľstva 1. ČSA na Slovensku sa presťahovala výrobňa výbušnín z Prievidze do Harmanca. V papierenskom závode začala o 2 dni vyrábať prvé nálože.

 

14. september 1944

SNR dočasne poverila filiálku Slovenskej národnej banky v Banskej Bystrici vykonávať všetky práva a povinnosti Národnej banky. Partizánsky referát pri veliteľstve 1. ČSA na Slovensku vydal pre partizánsky oddiel Dolina, veliteľ kpt. J. Pristach 200 ks legitimácií s podpisom gen. Jána Goliana.

 

16. september 1944

Na základe rozhodnutia SNR a so súhlasom Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia v Kyjeve bol v Banskej Bystrici zriadený Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku. Jeho veliteľom sa stal Karol Šmidke, prvým zástupcom veliteľa pplk. Branislav Manica, druhým mjr. JUDr. Vladimír Daxner. Partizánsky zväzok Alexander Nevský sa po desiatich dňoch pochodu po osi Čerchov-Levočské pohorie - Kráľova hoľa - Heľpa presunul do Banskej Bystrice. Ešte v ten istý deň sa celá jednotka presunula cez Tajov na Kordíky, kde si vybudovala základňu. Pri Banskej Bystrici bola vysadená partizánska organizátorská skupina Jozefa Hečku-Horu, z ktorej sa neskôr sformoval oddiel Vpred.

 

17. september 1944

V Národnom dome v Banskej Bystrici sa konal zjednocovací zjazd KSS a slovenskej sociálnej demokracie. Za predsedu KSS bol zvolený Karol Šmidke, podpredsedami sa  stali Gustáv Husák a Ján Čech. Vyšlo v Banskej Bystrici prvé číslo denníka Čas, ústredného orgánu Demokratickej strany, ktorá vznikla z demokratického klubu. Do 25.10.1944 vyšlo 35 čísiel. Na povstalecké územie priletel 1. čs. samostatný stíhací letecký pluk v ZSSR, ktorý sa začlenil do organizácie povstaleckého letectva.

 

18. september 1944

V obci Horná Ves došlo k boju medzi príslušníkmi partizánskeho oddielu Dolina (veliteľ kpt. Jozef Pristach) a hitlerovcami. V boji padol partizán, traja boli ranení a dvaja nezvestní. Straty nepriateľa neboli zistené. 19.9.1944 sa oddiel vrátil do Španej Doliny. Partizánsky referát pri veliteľstve 1. ČSA na Slovensku vydal 3.000 ks legitimácií pre 1. čs. partizánsku brigádu J. V. Stalina a 800 legitimácií pre partizánsky zväzok Jan Žižka.

 

19. september 1944

Neďaleko Banskej Bystrice na základni 2. čs. partizánskej brigády Za slobodu Slovanov pri obci Kordíky bola vysadená 27-členná partizánska organizátorská skupina Vasila Michajloviča Kozlova s rozkazom UŠPH uskutočňovať bojovú, diverznú a organizátorskú činnosť na území južného Slovenska okupovanéhohorthyovským Maďarskom.

 

20. september 1944

Na žiadosť HŠPO na Slovensku veliteľ 1. ČSA na Slovensku gen. Ján Golian vydal rozkaz vydávať zbrane, strelivo a ďalší materiál pre partizánske jednotky len prostredníctvom HŠPO.

 

22. september 1944

Po ťažkých a vyčerpávajúcich bojoch a značných ľudských a materiálnych stratách v Karpatsko-dukelskej operácii 2. čs. paradesantná brigáda v ZSSR bola sústredená v Kroscienku pri Krosne (Poľsko), aby sa pripravila na odlet na povstalecké Slovensko. V dňoch 23.-30. septembra 1944 Presťahoval sa muničný závod z Harmanca na Tri vody.

 

24. september 1944

V Banskej Bystrici začal vychádzať týždenník pre politiku, kultúru a hospodárstvo Nové Slovo. Vychádzal do 22.10.1944.

 

25. september 1944

Začal presun 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR z Kroscienka na povstalecké územie.

 

26. september 1944

SNR vyhlásila druhú mobilizáciu záloh do 1. ČSA na Slovensku. Týkala sa piatich ročníkov. Po druhej mobilizácii počet príslušníkov povstaleckej armády dosiahol 60.000 osôb. V druhej polovici septembra 1944 1.čs.armáda na Slovensku okrem rôznych druhov armádnych jednotiek a útvarov, vrátane leteckej skupiny disponovala 44 pešími prápormi, 6 delostreleckými oddielmi a 32 delostreleckými batériami.

 

27. september 1944

Partizánsky zväzok Alexander Nevský sa presunul z Kordík do osady Šváb pri Krupine, kde si vybudoval novú základňu. Na žiadosť zahraničného vedenia KSČ UŠPH v Kyjeve vyslal na Slovensko skúsených partizánskych veliteľov na čele s plk. Aleksejom Nikitičom Asmolovom, ktorý sa stal prvým zástupcom  veliteľa HŠPO na Slovensku Karola Šmidkeho.

 

28. september 1944

Do Banskej Bystrice (na letisko Tri Duby) priletela skupina politických pracovníkov z Moskvy: Jan Šverma, Rudolf Slánský a Marek Čulen. S nimi prišla aj skupina sovietskych dôstojníkov na čele s plk. Aleksejom Nikitičom Asmolovom.

 

 

 

 

2. október 1944

V Banskej Bystrici bol zriadený Hlavný stan Slovenského červeného kríža, ktorý  organizoval zdravotnícko - pomocnú činnosť pre potreby povstaleckých bojovníkov.

 

3. október 1944

HŠPO na Slovensku prípisom č. 269/1944 žiadal notársky úrad v Banskej Bystrici, aby rodinám partizánov zapojených do národnooslobodzovacieho boja boli vyplácané náležité podpory.

 

4. október 1944

O 21.00 hod. štáb 1. československej partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika v Detve rozkazom nariadil mínerskému oddielu Ladislav (veliteľ Ladislav Peške) presunúť sa do Horného Harmanca, kde mal posilniť obranyschopnosť  povstaleckej jednotky pplk. Andreja Júnyho.

 

7. október 1944

Na Slovensko priletel div.gen. Rudolf Viest. Prevzal velenie 1. ČSA na Slovensku. Na Slovensko priletel vládny delegát pre oslobodené územie minister František Němec s cieľom prevziať politickú moc. SNR jednoznačne odmietla tieto zámery československej vlády v Londýne. Vyslala do Londýna svoju delegáciu (LadislavNovomeský, Ján Ursíny a pplk. Mirko Vesel), aby rokovala o slovenskej otázke s prezidentom dr. Edvardom Benešom.

 

14. október 1944

HŠPO vydal Všeobecné intendačné pokyny na vyúčtovanie peňazí a proviantu v partizánskych skupinách, oddieloch, brigádach a zväzkoch a na zaobstarávanie potravín pre partizánske jednotky na oslobodenom území. HŠPO vydal nariadenie Pôžitky partizánov - stanovenie, ktoré upravovalo peňažné náležitosti a platy pre partizánov.

 

15. október 1944

Bol ukončený presun 2.čs.paradesantnej brigády na povstalecké územie. Jej jednotky postupne tak ako prichádzali, boli nasadzované do povstaleckých obranných úsekov, spravidla najťažších. Spolu s jednotkami povstaleckej armády a partizánmi zvádzali boje na úseku Železná Breznica-Trnavá Hora-Jalná, Hronská Dúbrava, pri Močiari a inde.

 

16. október 1944

Na Troch vodách bol vybudovaný zbrojný, zdravotný a proviantný sklad.

 

17. október 1944

V noci zo 17. na 18. 10. 1944 boli jednotky 2. čs. paradesantnej brigády vystriedané jednotkami III. TS a sústredili sa do priestoru Badína, Vlkanovej a Sielnice za účelom reorganizácie a doplnenia.

 

18. október 1944

V Banskej Bystrici sa konal zjazd slovenských vysokoškolákov. Zúčastnilo sa ho 500 vysokoškolákov - partizánov. Zjazd sa konal pod heslom "Treba mobilizovať vysokoškolákov pre front. Musíme bojovať až do konečného víťazstva". Bombardovaním Banskej Bystrice, Liptovskej Osady a Brezna začal sa generálny útok nemeckých okupačných vojsk na obranné pozície povstaleckého územia.

 

19. - 24. október 1944

Jednotky 2.čs.paradesantnej brigády boli znovu nasadené na frontové úseky. V priestoroch Krupina-Zvolen, najmä pro Detve a Dobrej Nive, pri Brezne, Podbrezovej a Čiernom Balogu bojovali proti nacistickým jednotkám, ktoré okupovali povstalecké územie.

 

22. október 1944

V Banskej Bystrici sa uskutočnila porada zodpovedných politických činiteľov, na ktorej bolo dohodnuté pripraviť všetko na organizovaný ústup do hôr a prechod na partizánsky spôsob boja. Predsedníctvo SNR prerokovalo za účasti generálov Rudolfa Viesta a Jána Goliana vojenskú situáciu, schválilo vojenský plán obrany centrálnej oblasti povstania v trojuholníku Zvolen - Banská Bystrica - Brezno a určilo tri nové centrá boja proti okupantom: oblasť Veľkého a Malého Šturca, oblasť Slovenského Rudohoria (Poľana-Vepor) a oblasť Čertovice a východnej časti Nízkych Tatier. Povereníctvo SNR rozhodlo, že SNR a vojenské veliteľstvo 1. ČSA na Slovensku presídlia na Donovaly. Vedenie KSS rozhodlo o prechode strany do ilegality a v súvislosti s tým boli prijaté potrebné organizačné a bezpečnostné opatrenia. Bolo rozhodnuté, že časť funkcionárov strany

sa zapojí do partizánskych bojov v horách, časť bude pokračovať v ilegálnej práci na obsadenom území.

 

23. október 1944

V Banskej Bystrici sa konalo mimoriadne a posledné plenárne zasadnutie SNR na oslobodenom území, na ktorom bolo prijaté nariadenie o dočasnom prenesení právomoci SNR na predsedníctvo a na jeho jednotlivých členov.

 

24. október 1944

V Banskej Bystrici sa uskutočnila porada zástupcov velenia povstaleckej armády a HŠPO na Slovensku, na ktorej sa rozhodlo, že obranu povstaleckého územia prevezme armáda a 1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina. Ostatné partizánske jednotky mali prejsť do tyla nepriateľa a pokračovať v boji partizánskym spôsobom. HŠPO začal intenzívnu organizačnú prípravu a rozmiestňovanie prevažnejväčšiny partizánskych jednotiek do tyla nepriateľa.

 

25. október 1944

Náčelník HŠPO na Slovensku vydal rozkaz partizánskym jednotkám prejsť na partizánsky spôsob boja. Boli uvoľnené z obranných bojov na povstaleckých frontoch a boli im určené priestory pre rozvinutie diverznej činnosti. Začala evakuácia Banskej Bystrice. Predsedníctvo SNR presunulo svoje sídlo na Donovaly. 2. čs. paradesantná brigáda zaujala obranné postavenie na prístupových cestách k Banskej Bystrici v priestore Badína, Vlkanovej a pri Šalkovej. Karol Šmidke a plk. Aleksej Nikitič Asmolov vydali Bojový rozkaz HŠPO č. 21 o prechode partizánskych jednotiek do tylu okupačných vojsk. Karol Šmidke a plk. A. N. Asmolov nariadili pplk. Branislavovi Manicovi pripraviť HŠPO na prechod do hôr.

 

26. október 1944

Veliteľstvo 1. ČSA na Slovensku a HŠPO sa presunulo na Donovaly, kde už predtým prišli aj politické orgány povstania. Gen. Rudolf Viest vydal rozkaz opustiť Banskú Bystricu do rána 27.10.1944. Frontové divadlo Andreja Bagara malo posledné predstavenie v poľnom lazarete na Starých Horách. Muničný závod na Troch vodách ukončil svoju činnosť. Do tejto doby vyrobil pre povstalcov 6.400 polkilogramových náložiek, 6.700 jednokilogramových náložiek a 3.300 protitankových mín. Určení dôstojníci HŠPO a pomocný personál so štábnou rotou pod velením mjr. Vasilija Pavloviča Surkova odišli z Banskej Bystrice do Hornej Tureckej. Oddiely Stepana Fiodoroviča Kyrčanova, Fiodora J. Taratynova, Michaila Michajloviča Michajlova, novobanský oddiel pod velením Jána Zemana, oddiel Štefana Adamíka a Fiodora Gajdina z 2. čsl. partizánskej brigády Za slobodu Slovanov sa sústredili v oblasti Ponickej Huty, kde sídlil štáb a postupne prechádzali na Poľanu. Štáb 1. čsl. partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika sa s dvomi rotami oddielu Suvorov presunul cez Banskú Bystricu a Staré Hory nad Korytnickú dolinu. Z Banskej Bystrice odišiel do hôr štáb 2. čsl. paradesantnej brigády v ZSSR. Časť brigády v sile práporu tvorila zadný voj povstaleckých jednotiek ustupujúcich k Starým Horám. Oddiely

partizánskeho zväzku Alexander Nevský sa po bojoch pri Žibritove presunuli do oblasti Poľany na Kyslinky, štáb zväzku si vybudoval základňu na chate Dudáš. Bojová skupina Schill pokračovala v útoku a prenikla k obrannému postaveniu 2. čs. paradesantnej brigády pri Badíne a Vlkanovej. Predné voje 18. SS divízie Horst Wessel prenikli cez Očovú, Zolnú, Čerín do Hornej Mičinej a ohrozovali Banskú Bystricu z juhovýchodu. Pri Ponikách sa spojil pravý prúd 18. SS divízie postupujúci údolím Hrona s ľavým prúdom postupujúcim cez Očovú a Bečov.

 

27. október 1944

Na Donovaloch sa uskutočnilo posledné stretnutie zástupcov Predsedníctva SNR a KSS s predstaviteľmi armády a veliteľstvom HŠPO na Slovensku, kde sa rozhodlo o prechode povstaleckej armády na partizánsky spôsob boja. Nemecké letectvo bombardovalo na Starých Horách ustupujúce partizánske jednotky a časti povstaleckej armády. Ráno do vyprázdnenej Banskej Bystrice vstúpili prvé nemecké jednotky bojovej skupiny Schill a po nich jednotky 18. SS divízie Horst Wessel. Na Donovaloch sa zišla Rada na obranu Slovenska a riešila otázky národnooslobodzovacieho boja slovenského ľudu v novej situácii. Bolo prijaté rozhodnutie o prechode 1. ČSA na Slovensku na  partizánsky spôsob boja a pokračovať v aktívnom ozbrojenom zápase až do spojenia sa so Sovietskou armádou. Veliteľ 1. ČSA na Slovensku gen. Rudolf Viest vydal v noci z 27. na 28. októbra 1944 zvláštny operačný rozkaz o prechode armády na partizánsky spôsob boja. Okrem iného sa v ňom uvádza: "Organizovaný odpor celej armády ako takej, po rozpadnutí niektorých jednotiek, už nie je možný a preto jednotky čs. armády prejdú v noci na 29.októbra 1944 podľa situácie na partizánsky spôsob boja proti Nemcom."

 

Pre činnosť jednotiek boli vymedzené nasledujúce priestory:

 

I. skupina: pohorie Veľká Fatra

II. skupina: južné svahy Nízkych Tatier

IV. skupina: severné svahy Poľany

V. skupina: južné svahy Nízkych Tatier

VI. skupina: severné svahy Nízkych Tatie a Liptov

 

Armádne jednotky mali vytvoriť samostatné skupiny podľa rozhodnutia veliteľov príslušných zbraní; 2.čs.paradesantná brigáda mala vytvoriť partizánske skupiny na severných a južných svahoch Prašivej. Partizánske jednotky sa mali organizovať 100-200 členné a to len z dobrovoľníkov a ľudí, ktorí boli "odhodlaní pre vlasť znášať aj tie najťažšie obete". Zároveň bolo nariadené, aby jednotky odchádzajúce do uvedených priestorov v priebehu 28. októbra vybrali proviant zo skladov, ktoré sa nachádzali v priestore Donovál (Horný Jelenec, Staré Hory, Motyčky, Jergaly, Donovaly,Bully a Bukovec). Čo sa týka bojovej techniky, materiálu a áut bolo rozhodnuté, aby boli zatiahnuté "do neprehľadných údolí" a dôležité súčiastky z nich "ako zameriavače, úderníky a pod. boli zakopané, alebo zničené". V tom čase, keď bol vydaný rozkaz o prechode 1.čs.armády na partizánsky spôsob boja, velenie armády, ktoré sa nachádzalo v Šport-hoteli na Donovaloch, už nemalo kontakt s jednotkami. Slovenská vláda vydala na počesť dobytia Banskej Bystrice nemeckými jednotkami "výzvu k slovenskej verejnosti". Ráno sa skončila na Donovaloch činnosť Slobodného slovenského vysielača. Štáb 2. čs. paradesantnej brigády sa presunul na Staré Hory a jednotky do Moštenickej a Hiadeľskej doliny. Jednotky 178. divízie Tatra prerazili obranné postavenie I. TS v priestore Kordíky, obsadili Harmanec a Ulmanku. Veliteľ  plk. Jozef Tlach dal rozkaz ustúpiť z Malého Šturca a vyviesť jednotky na Donovaly.

 

28. október 1944

HŠPO pod velením plk. A. N. Asmolova spolu s partizánskymi jednotkami, časťou parabrigády i ďalšími povstaleckými vojakmi odišiel z Donovál do hôr.  Štáb partizánskej brigády Jánošík vyšiel z Jasenskej doliny na prechod pod Kráľovu hoľu. Rota Konstantina Christofanoviča Danilova z oddielu Suvorov 1. československej partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika sa v priestore Jasenie-Kyslá stretla v boji s vojakmi pluku nemeckej jednotky divízie SS Adolf Hitler. Partizáni zlikvidovali 20 nemeckých vojakov a získali 2 zajatcov.

 

29. október 1944

Po obsadení Banskej Bystrice fašisti nasadili hlavné sily do prečesávania lesov. Postupovali na troch smeroch. Od Liptovských Revúc na Liptovskú Osadu postupovala brigáda Dirlewanger, od Starých Hôr na Donovaly bojová skupina Schill a cez Moštenickú dolinu na Kyslú vodu jednotky 18. SS divízie Horst Wessel. Bojová skupina Wittenmeyer uzatvárala cestu cez Vyšnú Bocu a Čertovicu. Právomoc HŠPO bola rozšírená na celé územie Československa. Vytvoril sa Hlavný štáb  partizánskeho hnutia v Československu na čele s plk. Aleksejom Nikitičom Asmolovom. Na spoločnej porade politických predstaviteľov SNP a vojenských činiteľov v tábore 1. československej partizánskej brigády J. V. Stalina pod Prašivou vznikol Hlavný štáb partizánskeho hnutia v Československu ako jediný operatívny a organizačný orgán  partizánskeho hnutia na celom československom území. Na porade HŠPH v Československu s veliteľom 2. československej paradesatnej brigády v ZSSR  plk. Vladimírom Přikrylom bolo dohodnuté podriadenie parabrigády veleniu HŠPH na čele s plk. A. N. Asmolovom. 5. oddiel 1. čsl. partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika zasiahol spolu s oddielmi 1. čsl. partizánskej brigády J. V. Stalina do obranných bojov pri Tureckej.

 

30. október 1944

Gen. Herman Höffle za spoluúčasti predstaviteľov ľudáckeho režimu na čele s dr. Jozefom Tisom usporiadal v Banskej Bystrici vojenskú slávnosť. Dr. Jozef Tiso slúžil slávnostnú omšu. Vyznamenal príslušníkov SS a verejne poďakoval Hitlerovi. Do tohoto dňa zajali Nemci vyše 10.000 povstalcov, ukoristili asi 80 diel, 600 nákladných áut, 1 obrnený vlak, 1 nákladný vlak, 300 koní a získali  štátnu pokladnicu s hotovosťou 2,8 miliardy korún.

 

  

Materialy boli čerpané z knihy : Armáda v Slovenskom národnom povstaní

(Václav Štefanský)